„Dva kontinenty, mezi nimiž je moře nedorozumění a most lásky.“
Vznik dvoch dokumentárnych filmov, dvoch výpovedí, vychádzal z režisérkinho presvedčenia, že muž a žena sú dve rozdielne bytosti. Existuje niečo, čo tieto dokumentárne počiny spája? V čom sa odlišujú túžby a sny v spoločnosti s jemne sa búrajúcimi rodovými stereotypmi?
Dokumenty sú natáčane prevažne statickou kamerou snímajúcou tváre respondentov. Naša pozornosť je teda priamo vedená k mimike ale aj očiam prezrádzajúcim okrem slov cez vizuálnu zložku filmu mnohé iné skutočnosti aj autentické prejavy a dôkazy emócií. Každý z ľudí v oboch filmoch má vlastný príbeh a jeho vnímanie života je zapísané aj v tvári. Statická kamera sa zžíva s prostredím a vytvára akéhosi nerušivého pozorovateľa úprimnej spovede rozličných opýtaných. Práve v prístupe kamery sa zvýrazňuje jedinečnosť ľudí.
Kamera pristupuje ku každému rovnako, no respondent svojím príbehom, intonáciou a komplexitou vlastnej osoby vytvára unikátny príbeh.
Snímka O čem sní ženy vznikol ako prvý. Práve tváre bez slov sú expozíciou respondentiek a naším prvým kontaktom s nimi. Prvá kladená otázka prezrádza, že sny žien boli rámcované prevažne vzťahom s mužom. Ambíciou sa stal u väčšiny dobrý vydaj a spokojné manželstvo. Doba sa zrkadlí aj v tejto snímke a je zrejmé, že kariérne ciele prevažnej väčšiny žien neboli prvoradé. Zázemie žien sa však už viditeľne líšilo. Niektoré na detstvo spomínali s láskou a nostalgiou iné však detstvo považovali za zlé a náročné obdobie.
Z psychologického hľadiska je vďaka chronologickým otázkach, od detstva po súčasnosť, zaujímavé sledovať, ako dokázalo detstvo ovplyvniť aj budúcnosť opýtaných žien. Ako sa napríklad zlý vzťah s otcom podpísal na následných vzťahoch s mužmi, alebo nezvládateľných manželstvách. Viaceré z respondentiek vnímali svoje úlohy v domácnosti ako povinnosť, no zároveň ich trápenie vychádzalo aj z neochoty muža pomôcť, alebo vypočuť ich. Životné príbehy boli rozličné, či už išlo o viackrát rozvedenú maliarku, alebo mnohodetnú ženu z dediny. Zároveň si však v názoroch neodporovali. Vedenie filmu zostávalo na rovine vzťahov a príbehy boli často krát definované manželstvami, alebo vzťahom k deťom.
Oboje snímky spolu nepriamo komunikovali a súhlasne podporovali názory o pohlaviach. Vyvstáva polemika o mužstve a pobádanie ku zmene v spoločnosti. Zmena vo vnímaní maskulinity mužov, ktorí sú „v brnění racionálního soudu“.
„Je mi trošku tich mužů líto, protože si myslím, že jsou takový jednostranní. Zaměření na kariéru a na sebeuplatnění.“[1]
V závere však ženy svoje výpovede uzatvárajú prehlásením, že by sa do mladosti vrátiť nechceli. V tejto sekvencii vidno nálady spoločnosti, kedy sa ženy stávajú nezávislejšie a porevolučné obdobie spolu s vekom im prináša nové poznanie. Uvedomenie si svojej obety využívajú v prospech osobnej nezávislosti a vnútorného vyrovnania.
Voľné pokračovanie, tentoraz z mužskej perspektívy, provokatívne začínalo naznačením objektivizácie ženy ako prostriedku na uspokojenie muža. Nemou odpoveďou na ústrednú otázku filmu sa stali fotografie nahých žien. Toto vnútené zovšeobecnenie sa však búralo poď ťarchou výpovedí mužských postáv. Línia odpovedí sa tiahla hlavne témami ako medziľudské vzťahy, osobné ponímanie patriarchátu a úlohy muža v spoločnosti ale aj ich vzťah so ženami, manželkami, matkami. Prvotné odpovede prezrádzajú hlavne kariérne ciele. Sny sú zamerané na úspech a uznanie od okolia. Aj toto je odraz spoločnosti 90tych rokov, kde je vidno rozdiel perspektívy a teda, že mužské sny idú mimo hranice rodiny a povinností z toho vyplývajúcich. Zaujímavým faktorov pri porovnávaní týchto snímok je aj to, že v mužskej verzii sa nachádzajú zábery zo zamestnania a ich kariérneho života, zatiaľ čo vo filme O čem sní ženy táto zložka absentuje.
„Tradičné“ mužstvo a úloha otca zohrali vo vývoji generácie opýtaných mužov výrazne veľkú úlohu.
Žiaden z respondentov nemal k otcovi výslovne pozitívny vzťah a mnohí otca opisovali ako strach-naháňajúceho despotu. Viacerí predstavou o hypermaskulinite opovrhujú alebo sa s ňou nestotožňujú, no zároveň ju svojimi nasledujúcimi výpoveďami do istej miery podporujú. Vytvára to obraz neuceleného názoru o vlastnej identite a potrebe zapadnúť do už zabehnutých spoločenských hodnôt. Na jednej strane sa stretali s porevolučnou feministickou tendenciou, na strane druhej však boli vychovávaný v nenabúraných gendrových stereotypoch. Stereotypoch, kde matka zachováva kánon „obety“. Všetci svoju matku označili ako dobrú, starajúcu sa a oddanú.
Na rozdiel od filmu O čem sní ženy, je však v tejto snímke vo výbere respondentov badateľná väčšia rozmanitosť čo sa súkromného života týka. Zatiaľ, čo každá zo žien zostávala so svojimi deťmi na výchovu prevažne sama, v snímke O čem sní muži sa nachádzaj u aj takí, ktorí sa o deti zostali starať viac-menej sami. Aj tieto príbehy búrajú zabehnuté pravidlá a nabádajú k obmene vnímania, čo bol pravdepodobne režisérkin zámer.
Rovnako tak výpovede podporili aj emancipáciu a silu ženskosti. Otázky sa týkali feminizmu aj to, do akej miery je emancipácia žien pre mužov príťažlivá.
„ Kdyby ten feminismus nešel cestou nápodoby chlapů, ale cestou nezávislých žen s ženskými vlastnostmi, tak hurá.“[2]
Aj tieto témy a nabádanie ku konverzácií o nich podporilo myšlienku filmu a zámer Olgy Sommerovej. Vzápätí však niektoré výpovede atmosféru, v akom sa film niesol, vyvrátili.
„Chlap nemá plakat tehdy když to může změnit. Bulet nad svým osudem je babský, to je hnusný, to je odporný.“[3]
Z obidvoch snímok je teda jasne viditeľná snaha o zmenu nálad v spoločnosti, poukázanie na rozdiely a spoločné črty pohlaví. Zároveň je tu však viditeľná neschopnosť úplne sa podriadiť feministickým tendenciám. Snímky teda na gendrové role, feminizmus aj stereotypy poukazujú, dokonca so snahou vytvoriť novú perspektívu, no priamo sa voči nim nevymedzujú. Oba filmy sa tak stávajú odvážnym zobrazením marginalizovanej témy bez toho aby z doterajších spoločenských zásad viditeľne vyčnievali.
[1] Citát z filmu O čem sní ženy (r. Olga Sommerová, 1999)
[2] Citát z filmu O čem sní muži (r. Olga Sommerová, 1999)
[3] Citát z filmu O čem sní muži (r. Olga Sommerová, 1999)
