Filmy

Sám doma: Každoročný dabingový súboj má svojho favorita

Jednou z kultúrnych strastí, ale aj občasných výhod, vyrastať na pohraničí medzi Slovenskom a Moravou je hybridná dvojjazyčnosť. O záhoráčtine ako o slovenskom úkaze, v dobrom aj zlom, teraz nebudem písať.  Skôr by som sa chcel zamerať na pomerne odľahčenú tému dabingových súbojov. Vianočné klasiky, ako Sám doma (1990) a pokračovanie Sám Doma 2: Stratený v New Yorku (1992), sú u nás doma, okrem iných titulov, predmetom každoročných dabingových opletačiek. A slovom každoročných, myslím vianočných.

Pri filme ako je Sám doma, uprednostňujem ja osobne český dabing. Moja manželka naopak nedá dopustiť na ten slovenský. A to aj napriek tomu, že slovenský dabing musel kvôli zmene vysielacej televízie (z Markízy na Jojku) prejsť z výhodnejších finančných dôvodov v roku 2010 na novú verziu. Išlo dokonca o dve nové verzie dabingu za ten istý rok, keďže tá prvá nová verzia bola údajne katastrofálna. Tým pádom má moja polovička to nešťastie, že dabing jej detstva tak trochu zmizol. Náš každoročný boj som sa ale tieto Vianoce rozhodol raz a navždy vyriešiť. Mojim cieľom nebolo len dokázať, že český dabing je herecky lepší a kvalitnejší, ale najmä o tomto presvedčiť manželku, ktorá je mimochodom hrdá slovenská deva s neotrasiteľným presvedčím, že spisovná slovenčina je najkrajší jazyk na svete.     

Ja som „záhorák jak repa“, ktorý v 90. rokoch vyrastal na českom dabingu. A to myslím nielen v prípade filmov, ako je Sám doma, ale všeobecne. To ale neznamená, že by bol pre mňa slovenský dabing automaticky zakázaným teritóriom hodným okamžitého opovrhnutia. Dodnes s láskyplnou nostalgiou spomínam na film Demolition Man (1993) a Stallonove zvukomalebné „do riti“ v podaní Jozefa Vajdu. A to ani nehovorím o tom, čo predvádzal Matej Landl, ako Snipesov Simon Phoenix.

V oblasti dabingu a jeho zaľúbenia, išlo skôr o náhodu, niekedy zvyk alebo spontánne rozpoznanie kvality. Ak sa to dá nazvať kvalitou, vzhľadom na moje vtedajšie „detské“ subjektívne vnímanie, čo je a čo nie je kvalitné. Inak povedané, páči – nepáči. Český dabing mi bol vzhľadom na moje korene, nárečie aj polohu bližší, dostupnejší a najmä nevyhnutejší. Väčšinou som jednoducho ako dieťa nemal na výber. Film bol v televízii alebo na VHS z požičovne jednoducho po česky a tým to končilo. Slovenský jazyk bol skôr doménou animovaných rozprávok a Demolition Mana. Ale ani jedno, ani druhé nebolo stopercentne rozdelené na dve polovice.

Niekto by mohol namietať, že načo vôbec porovnávať dva dabingy. Každý má predsa rád ten svoj a niekto dokonca dabing nedokáže stráviť v akejkoľvek podobe vôbec. Ale toto nie je článok o dabingu ako takom. Toto je článok o jasnom vyhlásení, že Sám doma a pokračovanie Sám Doma 2: Stratený v New Yorku, majú výborný český dabing. Nielenže je lepší ako ten slovenský, ale keďže vychádza zo starej školy českého dabingu, ten dabing je rovnako dobrý, ak nie ešte lepší ako originál. A ja verím, že toto je prednosť českého jazyka a jeho výrazových a hereckých predností. Môžeme to vidieť na ranných Simpsonovcoch (opakujem ranných), alebo na um automaticky prichádza česká verzia Pulp Fictionu (1994).

Minuloročné Vianoce sa ale ukázalo, že doba sa posúva vpred a dabing nie je len o výrazových a hereckých prednostiach. Ich prednosť je síce nespochybniteľná, ale technickú stránku veci by sme tiež nemali podhodnocovať. Ako sa ukazuje, slovenský dabing filmu ako je Sám doma, síce za tým českým pozaostáva, ale technicky je aj vzhľadom na dobu svojho vzniku, na oveľa vyššej úrovni. Niečo podobné hovorí aj šéf dabingu pre jojku, Branislav Mitka v rozhovore pre interez.sk. „Vyrábame ako slovenský, tak aj český dabing, a čo sa týka posledných pár rokov, odvážim sa tvrdiť, že ten slovenský je technicky kvalitnejší.“ Potom, ale dodáva: „Na druhej strane, čo sa týka možností použitia výrazových prostriedkov, je český dabing neprekonateľný.“ Toto vyhlásenie samozrejme neznamená, že slovenský dabing je kvalitnejší ako český, ako sa nám nadpis rozhovoru snažil skreslene nahovoriť.

Sú to presne tieto výrazové prostriedky, ktoré robia z českej verzie filmu Sám doma a jeho pokračovania, menší klenot, pre tých, čo rozumejú česky. Po technickej stránke je ale dabing tichší, zastrenejší, jednoducho na ňom cítiť zub času. Z nostalgického hľadiska je to viac-menej jedno, ale z toho kvalitatívneho ide o väčší problém. Človek sa zvukovo ocitá naspäť v 90. rokoch. Pôsobí to asi tak, ako keď si súčasný divák zvyknutý na HD obraz pustí starú VHS-ku a nechápe, že takto niekedy vyzeral normálny obraz a nikomu to nevadilo.

Slovenský dabing filmu nie je po hereckej, ani výrazovej stránke vôbec zlý. Igor Krempaský ako Harry a Jaroslav Žvásta ako Marv podávajú chvályhodné výkony. To isté by sme možno mohli povedať aj o dabingovom predstaviteľovi Kevina. Jakub Janák zvádza úctyhodný boj, ale bohužiaľ v istých momentoch naráža na stenu umelosti. Ale ako sa dá naviazať na dnes už kultový dabingový orchester českého znenia? Jediný spôsob ako sa mu možno vyrovnať, je sa mu úplne vyhnúť. Divák o jeho existencii nesmie ani len okom zavadiť, aby dokázal bez poškvrny, bez zaujatosti, prijať slovenskú verziu.

Najväčší kameň úrazu je potom nájsť chlapca, ktorý by sa dokázal vyrovnať práci českého herca, dnes už nebohého, Jana Kalousa. Jeho výkon je skrátka famózny. A jeho krik prekonáva aj krik samotného Macaulay Culkina. Až donedávna som si myslel, že ide o originálny hlas, no čuduj sa svete, ide čisto len o zásluhy neprekonateľného Kalousa, pod vedením režiséra českého znenia, Ladislava Helgeho.

Tento dabingový boj by sme, ale nemali uzavrieť víťazom a porazeným. Každý kvalitný dabing má čo ponúknuť, každý kvalitný dabing robí z originálneho diela niečo kultúrne svojské a jedinečné. Klenoty českého dabingu, kam sa film ako Sám doma a jeho pokračovanie, určite radí, majú svoje nespochybniteľné herecké, výrazové aj prekladateľské prednosti. Ale pamätajme na Demolition Mana! Čo nám jeho slovenská verzia prezrádza? No, že podobných Demolition Manov sa v priestore slovenského dabingu nachádza oveľa, oveľa viac a záleží len na divákovi, na jeho osobných pocitoch a vzťahoch k danému dielu, ktoré robia z dabingu niečo kultúrne hrejivé a vlastné. Slovenská verzia filmu Sám doma nie je zlá. Má len to nešťastie, že česká verzia je na základe svojich kvalít, dnes už kultová. A to musí pri okúsení českej verzie uznať aj slovenský divák.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.