Malcolm a Marie recenzia: Ambiciózny štart vyšumí do prázdna

Malcolm a Marie recenzia: Ambiciózny štart vyšumí do prázdna

6. februára 2021 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ☆ ☆

Komorný a štýlový, taký je nový film režiséra a scenáristu Sama Levinsona s názvom Malcolm a Marie. Je to film s ambicióznym nasadením, plný energie a elánu, v rezonujúcom čiernobielom formáte. Sam Levinson, tvorca seriálu Eufória, je schopný scenárista, čo nám v nejednej epizóde spomínaného seriálu dokázal. Avšak, čo sa začína ako do hĺbky vystavaná výmena názorov, končí vyčerpávajúcim spádom do prázdna. Toto vyčerpanie látky prichádza náhle a bez varovania. Divák zrazu vypne, pretože jeho pozornosť vydrží prísun informácií, no nevydrží záplavu jednej myšlienky v tristo rôznych verziách. Hĺbka je zbytočná, ak sa konflikt nekoná, respektíve, ak sú jeho základy postavené na vode. A podobne to platí aj v prípade štruktúry samotného diela. Sínusoida rozprávania ešte nikdy nebola tak okázalo čitateľná a únavná, ako je to práve v tomto prípade. Predvídateľnosť nálady dialógov narastá a na scénu pomaly nastupuje obávaný nezáujem.

Malcolm a Marie je konverzačná dráma ušitá vo veľmi štýlovom a filmovom šate.

Hlavnými hrdinami filmu sú samozrejme Malcolm (John David Washington) a Marie (Zendaya). Malcolm je ambiciózny filmový režisér, jeho partnerka Marie je neúspešná herečka. Dvojica sa vracia neskoro večer domov z filmovej premiéry Malcolmovho nového filmu. Podľa nastavenej nálady zožal film úspech. Malcolm je v bujarej nálade, hrdý na svoju prácu, hrdý na svoj výtvor. Marie je však viditeľne namosúrená. Zatiaľ, čo Malcolm tancuje a oslavuje svoj údajný triumf, Marie v sebe dusí hnev. Hádka na seba nenechá dlho čakať. Dôvodom nie je nič iné, než skutočnosť, že Malcolm pri ďakovnej reči na pódiu zabudol Marie poďakovať. Toto zistenie odštartuje záplavu výčitiek, obviňovaní a výbuch urážok. Počas jednej dlhej noci sa tak stávame svedkami opakujúcich sa hádok a udobrovaní, pričom na povrch vyvstávajú dlho zamlčované skutočnosti z ich osobných ale aj pracovných životov.

Medzi hlavné prednosti filmu rozhodne patria herecké výkony. Zendaya sa síce neubráni porovnávaniu s Rue zo seriálu Eufória, pretože Marie má podobne ako Rue drogovú minulosť, čo by ani tak veľmi nevadilo, ak by Zendaya nehrala tak príliš familiárne „euforicky“. Jej zlomenosť, krehkosť, dokonca jej slzy, vyvolávajú isté signály, že Marie má k Rue celkom blízko. V jednom neskoršom momente, keď ju Malcolm, neviem po koľký krát uráža, začína byť jej vzlykanie až neúnosne schematické. Inak povedané, Zendaya sa pohybuje medzi dvomi úrovňami emócií, podobne ako sa film pohybuje medzi dvoma opačnými bodmi jednej sínusoidy.

Oveľa viac ma v tomto hereckom ohľade bavil John David Washington.

Malcolm bol ako postava oveľa komplexnejší. Na jednu stranu výstredný a arogantný, na druhú stranu komický, vtipný, dokonca smiešny a roztržitý. V tomto mal Malcolm oveľa viac do seba než, povedal by som, jednostranná Marie. Síce sú obaja obeťami bezškrupulózneho urážania a výčitiek, dokážu si zachovať isté sympatie. Je to však príliš na hrane, čo je skôr chyba samotného scenára. Pretože s urážaním by nemusel byť problém, ak by sme k nemu prišli aspoň trochu autenticky, ak by sa celý film nestal obeťou akéhosi únavného vzorca, ktorý ironicky dopadá na neúprimné emócie, ktoré Malcolm sám v iných filmoch zavrhuje.

Kvalita scenára skôr spočíva v jeho prvej polovici, kedy ešte netušíme, že celé toto divadlo vlastne nemá úplne svoje vyvrcholenie. Naopak, zaujímavosťou skôr ostávajú malé epizódky, vedľajšie témy o filmoch, o filmovej kritike, o ambicióznosti a tvorivom procese založenom na skutočnom živote. Okrem toho je vtipné, že medzi prvými témami ostáva otázka rasizmu, a jeho absolútneho neopodstatnenia vo filmoch čiernych tvorcov. Podobne ako si Malcolm robí žarty z akademických pisáľkov a filmových kritikov, Levinsonovi sadajú na lep tí reálni „elitári“, ako ich nazýva, a rasizmus napriek tomu posúvajú do popredia. Skôr než rasizmus prítomný vo filme, mi však príde, že je rasizmus do filmu pretavovaný z rasistickej spoločnosti. Či už takej, ktorá je precitliveno ostražitá na každý náznak rasovej diskriminácie, a to až do absurdných rozmerov, alebo naopak takej, ktorá je naopak rasizmom prehnitá od základov.

Malcolm a Marie v tom lepšom prípade ich komplikovaného vzťahu.

Skôr než otázka rasizmu môžeme film ako je Malcolm a Marie ilustratívne prisúdiť súčasnej pandémii.

A prečo nie? Je to predsa film ukotvený v absolútnej izolácií. Nielen formou alebo aj obsahom. Existujú aj iné klaustrofóbické, minimalistické filmy, odkázané na jeden priestor, na jednu lokalitu, ale funguje to presne podobne ako spomínaná otázka rasizmu. A filozofovanie nad obsahom je predsa niečo, čo je Malcolmovi aj Marii viditeľne blízke. A nemusí ísť vôbec o zámer. Autor je mŕtvy, nech žije čitateľ. Film je predsa divákov, tak si ho vysvetlime po svojom. Chybu nemôžeme urobiť, aj napriek tomu, že budeme úplne vedľa od pôvodných zámerov. Niekedy to môže priniesť filmu dokonca uznanie, inokedy doslova prekliatie. Okrem toho, samotný úmysel nakrútiť v súčasnosti film len s dvomi hercami, budí isté povedomie o tvorivej ohraničenosti, závislej od súčasnej pandemickej situácie.

Malcolm a Marie bohužiaľ neponúka veľa priestoru na dohadovanie. Vo finále film vyšumí do stratena a divákovi neostáva nič iné než márne tápať a spoliehať sa na vlastnú fantáziu, ako to práve teraz robím ja. A úprimne, nie som si úplne istý, či je toto je ten správny prístup nekontrolovateľnej interpretácie, ktorý by mal film v divákovi prebúdzať. Forma napokon jasne víťazí nad obsahom a je to veľká škoda, pretože prvá polovica mala ozaj skvelý potenciál. Tá druhá je naopak vyčerpávajúcim podľahnutím vlastním zbraniam.

Film Malcolm a Marie je dostupný na Netflixe.

Ďalšiu recenziu filmu Malcolm a Marie nájdete aj na stránke simonavkrajinefilmov.sk.