★ ★ ★ ★ ☆
Ťažko si predstaviť neprístupnejší film pre slovenského diváka, než je práve Pillion. A nie je to ani tak svojou témou, aj keď aj v tomto prípade by mnohí konzervatívnejší diváci strácali predčasne záujem, ale film zarezonuje najmä formou. Režisér Harry Lighton sa totiž nezdráha ukázať takmer všetko, čo sa už dnes, v čase širšieho uvádzania filmu, nezaobišlo bez vystrihnutia alebo úpravy istých záberov. Cenzúra je v tomto prípade asi trochu silné slovo. Výraznou motiváciou do pozerania filmu je divácke očakávanie. V prípade, že netušíte, že Pillion je o BDSM vzťahu dvoch mužov (BDSM – skratka pre komplexné sexuálne a vzťahové praktiky zahŕňajúce bondáž, disciplínu, dominanciu, submisívnosť, sadizmus a mazochizmus.) potom vás čaká obzvlášť zaujímavé pozeranie. Čo vám táto recenzia bohužiaľ v tomto momente práve pokazila. Ale priznajme si, že takých ľudí, čo idú do filmu s absolútne nulovou znalosťou je ako šafranu.
Hlavným hrdinom filmu Pillion je Colin (Harry Melling). Colin je na prvý pohľad ostýchavý introvert. Nie je dvakrát fešák. Je tichý, osamelý a keď vidí na diaľnici jazdca na športovej motorke, niečo sa v ňom pohne. Akoby záblesk nádeje, záblesk túžby. Pillion mimochodom označuje britský výraz pre spolujazdca na motorke. A Colin v tomto termíne vidí sám seba. Keď Colina kontaktuje lakonický a nesmierne príťažlivý Ray (Alexander Skarsgård) začína sa vzťah, ktorý väčšina z nás zozačiatku len márne pochopí. Už len prvé rande v nás zanechá ťaživý dojem. Avšak Colin viditeľne nezdieľa naše emócie. Naopak, v jeho tvári možno pozorovať až vzrušené nadšenie. Je v tom dokonca až niečo milené. Vyzerá takmer ako zaľúbená školáčka, čo je vzhľadom na odvíjajúce sa okolnosti povedené. Jeho rodičia o jeho novom vzťahu vedia, aj keď veľmi nechápu, ako sa niekto ako Ray mohol dať dokopy s niekým ako je Colin. Keď sa mama Colina potmehúdsky spýta, či si už dali prvú pusu, opäť raz rezonuje špecifický humor. Zároveň však ide o prvý moment stretnutia dvoch celkom odlišných svetov. Colin sa postupne mení a s jeho zmenou prichádza aj väčšie sebavedomie. Je otázne, či to vzťah, založený na zdanlivo prísnych pravidlách, ustojí.
Pillion stojí z veľkej časti na herectve hlavných dvoch protagonistov. Harry Melling, ktorého väčšina z nás pozná ako Dudleyho zo série filmov o Harrym Potterovi, načisto zhadzuje akékoľvek predchádzajúce herecké úlohy a výzvu submisívneho Colina berie s vervou. Ťažko hovoriť o tom, že by išlo o Mellingovu prvú výraznejšou úlohu. Herec nám už dokázal svoje kvality v iných projektoch, ale tu ide predsa len ešte o kus ďalej. Skarsgård sa svojej úlohy taktiež zhosťuje s nesmiernou komplexnosťou. Jeho Ray je azda ešte väčšia hádanka ako Colin. Je zaujímavé sledovať, ako sa obe postavy navzájom ovplyvňujú a vyvíjajú. To samo osebe súvisí aj s filmom ako takým.
Pillion začína ako zvláštny druh znepokojujúcej komédie, ale končí ako čistokrvný romantický film, ktorý dokáže chytiť za srdce. A to je vzhľadom na jeho tému skvelý výkon. Tým najpodstatnejším ale ostáva jeho dopad na samotného diváka. Netreba hádzať všetkých do jedného vreca, ale je dosť pravdepodobné, že divák na začiatku filmu, nie je ten istý divák na jeho konci. Niečo sa zmenilo. Pillion nám ponúka skúsenosť, akú by sme hádam nikdy vedome neskúsili. Je to kontroverzné, je to provokujúce, ale istým spôsobom to naozaj funguje. Človek skrátka spoznáva celkom inú verziu sveta. Ak ju dokáže prijať, čo ako film jasne demonštruje nie je automatické, potom rozširuje obzory. Či sa vám to bude páčiť alebo nie, už ostáva na každom jednom z nás. A otázky, ktoré ostávajú visieť v povetrí, ostávajú na debatu.
