Starec a more príbehov je kniha zasvätená láske ku knihám. Okrem citlivého príbehu nájdeme v knihe aj množstvo odkazov na známe knižné diela, narazíme na zaujímavé myšlienky o literatúre, alebo sa dokonca dozvieme o procese čítania ako takom. Literatúra nás skrátka sprevádza na každom kroku, podobne ako starého kníhkupca, pre ktorého je roznášanie kníh jeho život. Vo finále to nie je len dojímavý príbeh, ale sebareflexívne uvažovanie nad silou kníh v komplikovanom svete.
Knihu možno brať ako rozprávku pre dospelých. Carl Kollhoff žije pre knihy. Dokonca aj svet okolo seba vníma cez stránky kníh. Vďaka nim navštívil rôzne kúty sveta, okúsil neuveriteľné dobrodružstvá a spoznal množstvo zaujímavých ľudí. Celé roky chodí pešo po meste a roznáša svojim zákazníkom knižné diela. Knihy sú natoľko silnou súčasťou Carlovho života, že Carl dokonca ani poriadne nepozná mená svojich klientov. Radšej ich pomenováva podľa známych postáv svetovej literatúry. Fikcia sa nezadržateľne miesi s realitou a výsledok nie je vždy ideálny. O tom sa presvedčí aj sám Carl. Nanešťastie preňho, tým najhorším možným spôsobom. Kníhkupectvo, pre ktoré starý muž pracuje, sa dostáva pod nové vedenie. Zmena so sebou prináša ťažké rozhodnutia a tie majú pre Carla existenčné problémy. Našťastie, Carlovi na pomoc prichádza neohrozená Saša, malé dievča s veľkým elánom.
Starec a more príbehov je pôvabná kniha, ktorú možno čítať dvoma spôsobmi.
Na jednu stranu nám nemecký spisovateľ Carsten Henn, ponúka príbeh o tom, ako dokážu knihy meniť ľudské životy. Carl nie je len obyčajný kuriér kníh. Jeho túžbou je ľuďom pomáhať. Knihy sú v jeho ponímaní spôsob, ako sa človek môže osobne zlepšovať. Toto je istým spôsobom idealizovaná podoba knižného príbehu o starom mužovi a malom dievčati, ktorí akoby vyskočili z knižného románu. Je to istým spôsobom kniha o knihách a ich romantickej sile, podnietiť v človeku napriek krutej realite, istý druh vyslobodenia. Henn do knihy ukrýva dva svety, dve podoby. Na jednu stranu vidíme romantického starčeka s knihami a na druhú stranu starého opusteného muža, ktorý stratil úplne všetko.
A to nás privádza k tej druhej stránke románu. Je to svet, kde muž bije svoju ženu, kde ľudia dokážu byť agresívni a násilní. To Carl síce dobre vie, pretože to pozná z kníh, no keď sa sám stane obeťou násilia, niečo je inak. Niečo sa závratne mení a jeho literárna skúsenosť mu neprichádza na pomoc. Dokonca sám uvažuje knižne, keď dúfa, že všetko sa vyjasní, že nasledujúce okamžiky budú postupovať pozitívnym smerom. Presne ako z fiktívneho románu. Po bolesti príde nezvratné odpustenie. Šťastný koniec.
No pravda je trochu iná. Nikto neprichádza a Carl ostáva sám a opustený. Týmto spôsobom Henn rozohráva druhý plán. Za pestrofarebným svetom literatúry, útočí reálny svet a Carl ho dokáže len veľmi ťažko zvládať. Finále knihy, plné pátosu, neuveriteľných zvratov, je potom len vlastná snaha autora, pomôcť svojej postave. Naťahuje k nej literárnu ruku a vyslobodzuje ju do sveta, pre ktorý bol Carl ako človek, či pre niekoho ako postava, stvorený.
Je to krásne sebareflexívny text a ponúka množstvo priestoru pre vlastné interpretácie.
Starec a more príbehov je malá a rýchla kniha. Veľmi dobre sa číta a ústredný zvrat ponúka veľmi pútavý obraz človeka, odhodlaného bojovať za zmysel svojho života. Postavy nemusia byť úplne dotiahnuté do mäsa a kostí, no vzhľadom na typ knihy, plnia svoj účel. Láska k písanému slovu jasne prekvitá a každý čitateľ to dozaista pocíti. Dvojzmyselnosť niektorých momentov len podtrhuje hlbší zámer autora, poukázať na literatúru v komplexnejšom smere. Ak by sme si vybrali ten romantickejší spôsob, kniha príjemne zahreje a ponúkne nám dojímavý príbeh vzdorovitosti, odvahy a najmä lásky.
Knihu Starec a more príbehov vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Der Buchspazierer
Autor: Carsten Henn
Počet strán: 232
Vydavateľstvo: Tatran, 2021
Preklad: Jana Petrikovičová
Ďakujem pekne za recenziu. Tuším ste prvý pozorný čitateľ. Knižka je moja srdcovka, som trochu prekvapená, že väčšina ľudí ju chváli, no charakterizuje ju ako oddychové čítanie s happyendom. Pre mňa je to skôr filozofická kniha o smutnom údele človeka, o ľudskej nevšímavosti, starnutí, osamelosti a smrti. Zrejme preto, že som ju čítala stále dokola 4 mesiace. A popritom som sa začítala aj do „Cesty do hlbín noci“… Ale to je práve na tej knihe úžasné. Že ju môžete čítať na viacerých úrovniach a sami sa rozhodnete, ktorý koniec prijmete.
„Rozdiel medzi románom so šťastným koncom a románov bez neho tkvie iba v tom, kedy autor prestane rozprávať príbeh“… A Saša má rada len šťastné konce.
prekladateľka
Ďakujem krásne pani Petrikovičová. Popravde, knihu som začal čítať ako oddychovku, ale baví ma, keď v texte zrazu človek začne nachádzať tie hlbšie myšlienky, a ani to vlastne nečaká a je to tam. A zrazu to začne naberať filozofickejší charakter. Je to potom až taká detektívka spájať si rôzne postrehy a odkazy v texte. „Cesty do hlbín noci“ som nečítal, ale keď to spomínate, určite sa po tom popozerám. Ešte raz vďaka za správu.