Hamnet recenzia: Srdcervúca kniha o strate syna patrí tento rok k tomu najlepšiemu

„Ako sa hovorí niekomu, kto bol dvojčaťom, ale už nie je dvojčaťom?“ Pýta sa dcéra Judith svojej mamy v srdcervúcej knihe o smrti syna najslávnejšieho básnika a dramatika. Hamnet je nadmieru dojímavé dielo. Zdrvujúce svojím nezaobaleným prístupom k smrti dieťaťa a následnej snahy vyrovnať sa s najťažším údelom každého rodiča. Nová kniha anglickej spisovateľky Maggie O´Farrellovej je síce pomenovaná podľa Shakespearovho syna Hamneta, ktorý zomrel vo veku 11 rokov, údajne na mor, no z historického hľadiska to nie je úplne jednoznačné, no rovnakou, ak nie ešte väčšou mierou, sa O´Farrellovej román opiera o dvoch rodičov malého chlapca. Najmä potom o jeho matku, Agnes.

Z popisu knihy sa môže zdať, že Hamnet bude mieriť na životopisné udalosti spojené so životom slávneho dramatika. Človek by si pomyslel, že jeho najznámejšia hra Hamlet (Hamnet a Hamlet sú podľa stratfordských matrík v skutočnosti rovnaké mená) bude dielom s názvom Hamnet rezonovať. Avšak toto je príbeh univerzálny. Jeho zrod akoby ostával zakorenený v inšpirácii Shakespearovým synom, ktorý pravdepodobne naozaj spôsobil vznik jednej z najznámejších hier na svete, ale pritom nám kniha dáva neustále na vedomie, že jeho osud je osudom mnohých. Toto je ľudský príbeh o strate syna, v tej najsurovejšej podobe. Pomáha tomu aj úplná absencia Shakespearovho mena v texte. Je to otec, manžel, brat, nájomník, herec, všetko len nie William Shakespeare. Akoby ozvena jeho mena posunula celé dielo na odvrátenú koľaj. Do zóny historickej neistoty. Týmto spôsobom ostáva známy umelec jedným z nás – otcom, bratom, manželom.

Hamnet oplýva množstvom krásnych aj srdcervúcich scén. Niektoré svojim popisom hraničia až s magickým realizmom.

„Stvorili ho obaja, pochovali ho obaja. Už nikdy nepríde. Čosi v nej túži navinúť čas, zmotať ho ako priadzu. Ako rada by krútila kolesom späť, zrušila Hamnetovu smrť, jeho detstvo, dojčenstvo, pôrod, všetko až po chvíľu, keď s mužom v posteli preplietali a tvorili dvojčatá. Ako rada by to všetko navinula späť, vrátila až k surovému rúnu, našla cestu k tej chvíli. Vtedy by vstala, obrátila by sa tvárou k hviezdam, k nebu, k mesiacu a vyzvala ich, aby zmenili, čo mu bolo predurčené, prosila by, aby preňho vymysleli iný rezultát, prosila by a prosila. Urobila by pre to všetko, dala by hocičo, vzdala sa hocičoho, čo by za to nebesá žiadali.“

V jednom momente sa zdá, akoby sa magické opisy zhmotňovali do niečoho reálneho a skutočného. Dokonca sa v jednom dôležitom okamžiku ozve, ako hýbateľ osudu záhadné nadprirodzeno, ktoré však nikdy úplne nezaujme svoje hlavné miesto v deji. Tento efekt skôr ostáva uzavretý za hranicami poetickosti. A až na jeden diskutabilný prípad, ostáva svet ukotvený v medziach realizmu. O´Farrellovej štýl tak buduje hlboké a previazané svety a závoj nadprirodzena skôr slúži ako obrazotvorná pomôcka pre vyjadrenie komplexných pocitov.

Finále románu je doslova majstrovským vyvrcholením lásky a úcty k mŕtvemu synovi.

Kniha je rozdelená do dvoch častí. Prvá dýcha novým rodinným životom, nádejou a prekonávaním. Tá druhá časť je potom zahalená tieňom tragickej smrti. Keďže chlapec zomrie na mor, pohreb sa musí vykonať čo najskôr. Scéna so zahaľovaním teľa ostáva jednou z najsilnejších, aké môže dielo ponúknuť. V tomto hodnotení však určite neostáva jediná, pretože O´Farrellová pristupuje k tak dramatickému a ústrednému zvratu, ako je smrť Hamneta, s opatrnou bázňou a nesmiernou kreativitou. Nasledujúce strany menia charakter a doslova prekypujú bolesťou. Je to veľmi pôsobivé, najmä keď si uvedomíme, že O´Farrellová mala počas písania knihy podobne starého syna, ako bol Hamnet.

Hamnet je jedna z tých kníh, o ktorých chcete rozprávať. Chcete oživiť tie pamätné scény, chcete ich vysloviť nahlas, napísať ich na papier a dostať ich na svet. Je ťažké to neurobiť v ošiali superlatívov, no skutočnosť, že by som čitateľovi vyzradil, čo i len drobné detaily z neskutočne úderného finále, ma presviedčajú nenechať sa zlákať týmto smerom. Pritom, nie je to nič fyzicky úderné, či postavené na šokujúcom zvrate. Naopak, finále obsahuje drobný záchvev uvedomenia si niečoho špeciálneho, niečoho večného a oddaného. Tieto pocity zdieľame s hlavnou hrdinkou. Uvedomenie prichádza naraz. Ona aj my, ostávame spolu v pomykove, v spoločnej chvíli, v spoločnom pochopení niečoho, čo sa na prvý pohľad môže javiť celkom hanlivo, no opak nemôže byť viac vzdialený pravde.

Napriek tomu, že ešte pred pár vetami vyššie som si sľúbil, že to neurobím, už o tom píšem, a preto radšej zastavujem a zvyšok si nechávam pre seba, v osobnom, príjemnom rozjímaní. Hamnet bude dozaista a zaslúžene jedna z najlepších kníh tohto roku. A je rovnako nespochybniteľné, že po prečítaní Hamneta, nebude pre človeka Shakespearov Hamlet už nikdy rovnaký.  

Knihu Hamnet vydáva vydavateľstvo Tatran.

• Originálny názov: Hamnet
• Autorka: Maggie O´Farrellová
• Počet strán: 256
• Vydavateľstvo: Tatran, 2021
• Preklad: Otakar Kořínek