Kniha Zabudnuté rozprávky Amálie Sirotkovej prináša čitateľovi súbor doteraz nepublikovaných príbehov zabudnutej rozprávkarky. Keďže rozprávky sa zvyčajne zdieľali a rôzne interpretovali medzi regiónmi alebo krajinami, niektoré z tých, ktoré nájdeme v súbore Zabudnutých rozprávok môžu byť pre nás viac povedomé ako iné. Nájdeme tu napríklad princeznú so zlatou hviezdou na čele, prerozprávanú verziu rozprávky Nebojsa alebo Krásku a zviera. Rozprávky sú vyrozprávané vlastným spôsobom, respektíve ťažko hodnotiť, keďže autor tejto recenzie nepozná úplne všetky verzie daných príbehov, ktoré kedy vznikli. Čo však môžeme s istotou potvrdiť je, že tieto verzie príbehov sa pohybujú niekde na pomedzí rozprávky a hororu.
Ak hľadáte pre aktuálne októbrové obdobie tematicky vhodnú literatúru, knihou Zabudnuté rozprávky nič nepokazíte. Z prvého dojmu je okamžité jasné, že kniha je pôsobivá. Nemalú zásluhu na tom má ilustrátor knihy Zsolt Lukács. Jeho gotická melanchólia je mrazivo atraktívna. Jeho snová krajina, akoby tónom a farbami inšpirovaná z prekrásnych panorám videohry Elden Ring, nás pozýva do svojho vnútra. Zabudnuté rozprávky práve vďaka svojej obrazovej stránke dostávajú celkom iný rozmer. Rozhodnutie smerovať ilustrácie do temnejšieho štýlu je pochopiteľné, keďže text samotný ponúka množstvo ikonických scén ako vystrihnutých z hororovej literatúry.
V knihe nájdeme ježibaby, diablov, duchov, draky alebo dcéru, ktorej vlastný otec z pohrdnutia odreže ruky, prsia a zašije ju do medvedej kože. No čo, nemala robiť scény a mala sa zaňho vydať. Inak, podobné témy incestu sa v knihe opakujú častejšie a nie je to zďaleka to najhoršie, čo by nás mohlo v knihe prekvapiť. Naopak, je ťažké nájsť v tejto zbierke rozprávku, ktorá by neobsahovala nejaký ten hororový prvok. Čo samozrejme autor tejto recenzie hodnotí iba pozitívne, no nie je si istý, či z knihy bude čítať malým deťom. Na druhú stranu, kto povedal, že rozprávky sú len pre deti. Žánre nie sú tak fixné, ako by si jeden azda pomyslel a ich charakter je oveľa častejšie zdrojom rôznorodých smerov a štýlov, čo je opäť iba vítané a zaujímavé.
Rovnako zaujímavé sú aj spoločné rysy, ktoré rozprávky medzi sebou zdieľajú. Najčastejším motívom je triadická kompozícia. To znamená, že všetko sa vyvíja na základe troch pokusov, troch zvratov, skrátka takmer všetko sa deje do trojice. Podobne je na tom aj komplexnosť príbehov, kedy sa jednotlivé postavy stávajú obeťami zločinov, vrážd a skúšok a nestáva sa zriedka, že príbeh nás týmto štýlom zavedie do nečakaných zákutí. A niekedy dokonca až za hranicu absurdity. Množstvo rozprávok obsahuje biblické, ale aj mytologické motívy. O čarovnom vozíku napríklad pripomína mýtus o kráľovi Midasovi. Nuž a rozprávka O umrlčej hlave je zasa výborná balada, ako vystrihnutá z pera Jána Bottu alebo Erbena.
Kniha Zabudnuté rozprávky je jedna z tých zberateľských titulov. Okrem samotných rozprávok sa v knihe dozvieme niečo viac o samotnej autorke Amálii Sirotkovej, dočítame sa viac o jej živote a taktiež sa zoznámime s procesom, ako jej Zabudnuté rozprávky uzrelo svetlo sveta.
Knihu Zabudnuté rozprávky vydáva vydavateľstvo Tatran.
Autorka: Amália Sirotková
Ilustrácie: Zsolt Lukács
Počet strán: 272
Vydavateľstvo: Tatran, 2024