★ ★ ★ ★ ☆
Najnovší film francúzskeho režiséra Jacquesa Audiarda s názvom Emilia Pérez je kriminálny muzikál žánrovo úzko hraničiaci s operou. Veď samotný Audiardov scenár vychádza z jeho vlastného operného libreta. Emilia Pérez nie je v tomto ohľade typický muzikál. Ďaleko od toho. Film by sme svojou originalitou mohli porovnať s Trierovou Tanečnicou v tme (Dancer in the Dark, 2000) a aj to len ako vzdialeného príbuzného, keďže v Emilii môžeme objavovať celkom vlastné prvky, ktoré prekvapenia, vyvedú z miery alebo nás pomaly opantajú. Na prvý pohľad by sa niektoré momenty mohli javiť až neharmonicky, nefunkčne, zvláštne. Ale to je v konečnom dôsledku dobre. Pretože film nás v pozitívnom duchu privádza to iného, neopozeraného teritória, čo možno porovnať s tým, ako forma symbolicky nadväzuje na témy filmu.
Audiard vytvoril veľmi pôsobivé dielo, dovolím si tvrdiť, najlepšie od Proroka (Un prophète, 2009). Film nás privádza do Mexika, kde je hlavná hrdinka príbehu, advokátka Rita (Zoe Saldana), „oslovená“ (inak povedané donútená) vodcom drogového kartelu o menšiu-väčšiu službu. Rita má potetovanému a zarastenému hromotĺkovi vybaviť zmenu pohlavia. Tranzícia očividne nie je v Mexiku úplne jednoduchá záležitosť, dokonca ani pre niekoho tak mocného, ako je líder kartelu, nech už pôsobí akokoľvek hrôzostrašne, ba možno s tým priškrteným hlasom a uhrančivým pohľadom až monštruózne. Rita sa nedá odradiť (ak nechce dôjsť k ujme na zdraví) a ťažkú úlohu splní. A tým sa nám pred očami zrodí Emilia Pérez.
Zvyšok deja nebudeme prezrádzať, povedzme len, že čo nasleduje je kolotoč klamstiev, rodinných problémov, vykupiteľského konania, korupcie a pretvárky. Je toho veľa, pričom v samom srdci filmu ostáva rodinný dramatický konflikt. Hudba je skvelá, minimalistická, operná aj populárna, temná aj dojímavá. Vizuál filmu je zvláštne zastrený až stiesnený, čo veľmi pekne kontrastuje s našimi hrdinami, snažiacimi sa aj tanečným štýlom, ako keby vzdorovať nespravodlivému svetu. Je taktiež zaujímavé ako sa k nám v rovnakom čase dostávajú s Čarodejnicou (Wicked) dva muzikály, ktoré tónom nemôžu byť od seba viac vzdialené a predsa sú si formou občas aj blízke.
