Nebudeme zrejme preháňať, ak povieme, že nová kniha nemeckého spisovateľa Sebastiana Fitzeka je pomerne kontroverzná. Ona sa síce na prvý pohľad javí ako knižná verzia Spielbergovho sci-fi Minority Report (2002), ako kritika moderných a informačných technológií, ale výraznou, ak nie primárnou témou knihy Program Jošua je pedofília. Ktovie, či predajcovia a ľudia od marketingu pri tomto zistení nespadli z nôh, pretože povedzme si úprimne, nielenže je pedofília v spoločnosti tabu, ale aj komerčná literatúra podlieha výraznej tvorivej a predajnej stratégii. Pritom stratégia tvorby a štýlu je sama osebe u Fitzeka veľmi podstatný pojem. Bez rozdielu na témy, ktoré Fitzek mimochodom sám obraňuje a vysvetľuje v dodatku knihy, ostáva základná otázka, či je Program Jošua zábavné čítanie. No a odpoveď je áno!
Pre autora tejto recenzie ide pravdepodobne o najzábavnejšieho Fitzeka od jeho knihy Noe. Hrdinom príbehu je spisovateľ trilerov Max Rhode, ktorý žije v nie úplne ideálnom vzťahu so ženou Kim a ich adoptovanou 10-ročnou dcérou Jolou. Rhoda drží v knižnom svete pri popularite najmä jeho debutový román s názvom Krvavá škola. Je to román o utrpení. Konkrétne o detskom utrpení. O tom, že život je boj, čo v normálnej základnej škole veľa detí pochopiteľne neučia. Inak je však Rhodova tvorba viac-menej priemerná. S Jolou to tiež nemá jednoduché. Má problémy v škole a keď sa jedného dňa na prahu ich dverí objavia ľudia zo sociálky, začína sa odvíjať klbko problémov. Najmä potom, keď sa Rhode rozhodne nevrátiť Jolu jej biologickým rodičom a namiesto toho ju „unesie“. Na tejto ceste mu navyše pomáha aj jeho odcudzený brat, odsúdený pedofil, Cosmo.
Program Jošua je tematicky rôznorodý. Vychádza z aktuálnych tém súčasného sveta, čo je na Fitzekovi vždy zaujímavé. Nebudeme sa tu veľmi venovať jeho štýlu. Tí, čo Fitzeka už čítali, môžu očakávať známy štýl krátkych kapitol, ktorých väčšina končí skutočným alebo častejšie vyformovaným cliffhangerom. Dej sa pomerne rýchlo rozdelí medzi Jolu na jednej strane a Rhoda na druhej. Ich spoločné stretnutie je akýmsi emotívnym vyvrcholením celého diela. Najmä, keď sa dozvieme, že akýsi nový softwarový program s názvom Jošua, ktorý dokáže na základe algoritmov celkom presne odhaliť zločin, ešte pred tým než sa stal, predpovie, že Rhode zavraždí svoju nevlastnú dcéru. Tu spočíva hlavné napätie, či sa predpovede naplnia alebo nie. Zároveň je tu položená hlavná otázka, akú úlohu v tomto celom zohrá Rhodov odsúdený brat Cosmo.
Keď už sa bavíme o Cosmovi, je veľmi zaujímavé, ako nám ho Fitzek prezentuje. Najskôr je to hanebný zločinec, ktorý sa tak aj správa. Je slizký, je úskočný a cynický. Postupne sa však na ceste našim dobrodružstvom Cosmo prejavuje ako charizmatický druh, ktorého chceme mať v nebezpečenstve na svojej strane. V tomto duchu Cosmo pripomína odsúdeného sériového vraha Garlanda Greena, ktorého vo filme Con Air (1997) stvárnil Steve Buscemi. Je to síce vrah detí, ale divák, v tomto prípade čitateľ, sa postupne nemôže zbaviť istého prerodu hnevu a strachu k náznakom sympatií. Najskôr by sme to mohli brať ako problém. Ako chybu. Ako glorifikáciu zla. Ale skutočnosti sú trochu komplexnejšie a kniha nám ponúkne svoje stanovisko.
Trochu kontroverznejším aspektom je už spomínané utrpenie detí. Jola má iba 10 rokov, no Fitzek ju vystaví tak intenzívnemu utrpeniu, že Jole nepomôže ani Nietzscheho citát: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Naopak, po tomto všetkom sa môžeme domnievať, že Jola ostane v budúcom živote obeťou post-traumatického syndrómu a depresií sa už nikdy nezbaví. Fitzek Jolino utrpenie navyše opisuje štýlom, akoby bola modrinami a krvou dokatovaný John McClane. Stále majme na pamäti, že ide o malé dievča a to, čo papier znesie, by na obraze asi neobstálo. Fitzek sa aj k tomuto aspektu knihy v doslove vyjadruje, no formu, akým opisuje Jolino utrpenie, nespomína.
Program Jošua je zábavná kniha. Rýchla, strhujúca a čo je najpozitívnejšie, myšlienkovo podnetná. Fitzek neostáva iba pri prázdnej akcii. Za jeho príbehmi môžeme badať spoločenské problémy a témy. Pedofília tu hrá veľmi výraznú úlohu a spôsob ako sa k nej Fitzek stavia je rozhodne zaujímavý, citlivý a diskutabilný. Prvá časť knihy šľape veľmi skvele. Je to priamočiare v tom pozitívnom zmysle, úderné a napínavé. Druhá časť knihy sa trochu zbytočne zamotáva v klbku nie vždy uveriteľných zvratov, ale je bezpečné povedať, že knihu to nezrazí na kolená. Program Jošua tak ostáva tým lepším, čo Sebastian Fitzek napísal.
Knihu Program Jošua vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Das Joshua Profil
Autor: Sebastian Fitzek
Počet strán: 336
Vydavateľstvo: Tatran, 2024
Preklad: Zuzana Kováčiková