Noe recenzia: Pútavý triler s aktuálnym poslaním

Noe recenzia: Pútavý triler s aktuálnym poslaním

27. februára 2021 0 Od Radoslav Irša

Nemecký autor psychotrilerov, Sebastian Fitzek, si dáva pauzu od svojho tradičného vzorca, „kto koho zabil“, a namiesto toho rozohráva politický triler s veľmi aktuálnym poslaním. Síce hovoriť o klimatických zmenách ako o niečom aktuálnom je pomerne zavádzajúce, keďže táto problematika ostáva aktuálna už najmenej tridsať rokov, no čuduj sa svete, je viac než isté, že opakované výstrahy nemajú na širokú verejnosť zaslúžený dopad. Možno aj preto si Sebastian Fitzek berie za úlohu vytvoriť príbeh o tom, čo sa môže stať, keď sa naša planéta stane obeťou parazitujúceho druhu omámeného konzumom a vlastným pohodlím.

Noe je kniha o strachu z prežitia modernej civilizácie. Svet sa rúti nezadržateľne ku katastrofickým scenárom. Rozvojové krajiny sužujú chudoba, hlad, nemoci, zatiaľ čo západný svet sa v slastnej a nerušenej omamnosti oddáva prepychu a plným chladničkám. Riešenie je komplikované, pretože kurz vývoja a fungovania, ktoré si ľudstvo nastavilo, možno len veľmi ťažko zmeniť. Čas sa neľútostne kráti a zásadné zmeny neprichádzajú. Táto zúfala situácia napokon privádza na scénu ľudí s oveľa radikálnejšími názormi. Fikcia naráža na realitu. Konšpiračné teórie prichádzajú ako prekliatie zo zmäteného blúdenia obyčajného človeka, no zároveň aj ako osobné vyslobodenie. Sebastian Fitzek nám touto cestou ponúka triler na pozadí aktuálneho sveta, okorenený skvelou zápletkou plnou intríg, tajomných spoločenstiev, špiónov a zabijakov.

Podobne ako sa pri každej svojej knihe Fitzek zameriava na nejaký spoločenský alebo politický problém, tak sa aj jeho Noe zameriava na problém celosvetový.

Hlavným hrdinom príbehu je mladý muž menom Noe. Je to skôr jeho prezývka, keďže on sám sa budí hlboko pod zemou v opustenom tuneli metra a nič si nepamätá. Nepozná svoje pravé meno, ani odkiaľ pochádza. Vie len jediné. Na tele má zranenie po strelnej rane a na dlani má vytetované meno Noe. Stará sa oňho bezdomovec Oskar. Keďže Oskar je oduševnený vyznávač konšpiračných teórií, za Noemovým osudom badá okamžite niečo nekalé. Prekvapujúco, Oskar nie je ďaleko od pravdy. Čoskoro sa obaja bezdomovci dostávajú do centra zvláštnych udalostí. Noe sa dozvedá, že ho poznávajú dôležití ľudia a zároveň o sebe zisťuje, že jeho inštinktívne správanie je na míle vzdialené obyčajnému človeku. Zvláštne udalosti a telefonáty od cudzích ľudí sa odohrávajú na pozadí prebúdzajúcej sa svetovej pandémie. Manilská chrípka sa stáva predmetom hlavných titulkov správ a svetoví politici a oligarchovia konajú podozrivo nepredvídateľne.

Kniha uzrela svetlo sveta ešte v roku 2013, no jej aktuálnosť so súčasnou pandémiou je neprehliadnuteľná.

Zároveň platí, že stále čítame Fitzekov triler. Podobnosti s pandémiou manilskej chrípky a jej vplyvu na obyvateľstvo má určité spoločné detaily so súčasnou situáciou a s ňou omieľanými špekuláciami. V knihe dokonca zaznie z úst zmätenej demonštrantky ona, dnes už neslávne známa veta konšpirátorov, „Potrebujú, aby sme sa báli, len tak nás môžu kontrolovať.“ Avšak v rámci prebiehajúcich fiktívnych okolností spájaných s konšpiráciami je mierne naivné prirovnávať okolnosti manilskej chrípky so súčasnou pandémiou.

Pravdivosť Fitzekovho nového diela skôr spočíva v jeho faktografickom detailnom pomenovaní škodlivosti mäsa na klímu, škodlivosti leteckej dopravy alebo neudržateľnosti životnej úrovne západného sveta. Bola by škoda, ak by si čitateľ zobral z knihy, ktorá spomína toľko skutočných problémov spoločnosti, práve tie neskutočné. A uvedomuje si to dokonca aj sám autor knihy, čo dokazuje jeho doslov alebo jeho veľmi pekné zhrnutie demagógie: „…ako každému šikovnému demagógovi sa mu podarilo pospájať viaceré pravdivé informácie a vytvoriť z nich vierohodnú lož.“   

Jednou z najhlavnejších tém knihy je téma konšpiračných teórií.

Tému konšpiračných teórii určite treba spomenúť, pretože sa jej kniha výrazne venuje. A tým, že Fitzek takzvane spomína viaceré pravdivé informácie, stále by bolo dobré mať na pamäti, že jeho kniha je stále fikcia. A toto hovorím, najmä z toho dôvodu, že v príbehu zarezonuje aj téma chemtrails, čím ma kniha takmer odradila od ďalšieho čítania. Pretože to už môže byť hlavný zlosyn neomarxistický reptilián. Dopredu však rýchlo hovorím, že som veľmi rád, že sa to nestalo a ja som v knihe pokračoval ďalej.

Odhliadnuc od skutočnosti, že to nie je Fitzek, kto chemtrails spomína, ale skôr konšpiráciami fascinovaný Oskar, v knihe je napriek tomu veľmi – už tradičnej fitzekovsky provokatívne – naznačovaná istá súvislosť s touto pomerne šialenou konšpiráciou. Napriek tomu, Fitzek aspoň z časti ponúka podobne racionálne riešenia, ako v prípade vyššie spomínanej demagógie. Téma konšpiračných teórií sa ale týmto v knihe Noe ani zďaleka nekončí. Je to jedna z diskutabilných predmetov knihy a to je asi aj dobre.

Noe je cesta mimo tradičné Fitzekovo zameranie, no štýl a forma textu je viac-menej rovnaká. Jeho písanie je vecné, obrazové, stručné a rýchle. Nedá sa prehliadnuť istá inšpirácia audiovizuálnym umením, najmä v prípade obrazových opisov, ktoré občas zachádzajú až na územie klišé šablónovitosti. Zaujímavosťou bol napríklad popis útoku hlavného hrdinu, pred tým než tento útok fyzicky vykonal. Čitateľ nie je vôbec vedľa, ak si v tomto momente spomenie na Ritchieho Sherlocka Holmesa z roku 2009.

Niekto pobozká retiazku s fotografiou, niekomu na hlave zasvieti červená bodka a hlava sa mu hneď na to rozprskne na všetky svetové strany, zrazu príde úder a vedomie sa porúča do ríše snov. Sú to tieto filmové tipy a triky, ktoré literárne nenesú veľmi veľa váhy. Ide väčšinou o posledné vety kapitol a z ich prednesu sa časom stáva bohužiaľ rutinná záležitosť ako si udržať čitateľa v napätí. Tvrdiť, že to funguje je už ale iná vec.

V danom literárnom procese je potom viac než dôležitý obsah a rozvíjajúci sa dej. A ten je našťastie pre túto knihu jeden z najpútavejších od Fitzeka.

Kniha Noe ma úprimne veľmi bavila. Ak sa nad tým tak zamyslím, z pomedzi Fitzekových minulých kníh, ktoré som mal možnosť čítať, ma bavila najviac zo všetkých. Pripomínala mi politické trileri Dana Browna, ktoré som čítal ešte na strednej škole. Cestujeme naprieč Európou, dozvedáme sa o tajomných a veľmi reálnych Bilderberg stretnutiach, čítame o reálnych hrozbách pre našu planétu a hlavne sa veľmi dobre bavíme.

Zo všetkého najviac je však skvelé, že hlavný zlosyn má reálny dôvod páchať zlo. Existuje tu reálna motivácia, ktorá je schopná pohltiť aj dobrých ľudí. A v tejto komplexnosti sa ukrýva veľmi pútavý návod ako nás absolútne prikovať ku knihe. Možno som pri čítaní mal problémy s niektorými naivnými predstavami, možno ma mierne nudili celkom zbytočné pasáže z filipínskeho slumu, ale na otázku, či som knihu prečítal na dve posedenia, odpoviem áno.    

Knihu Sebastiana Fitzeka Noe vydáva vydavateľstvo Tatran.

  • Originálny názov: Noah
  • Autor: Sebastian Fitzek
  • Počet strán: 448
  • Vydavateľstvo: Tatran, 2021
  • Preklad: Elena Diamantová