★ ★ ★ ☆ ☆
Ústredným zasadením nového filmu známeho francúzskeho režiséra, Jacquesa Audiarda, je parížska mestská časť Les Olympiades. Mestské vežiaky týčiace sa nad obchodnými a rezidenčnými blokmi dostali svoj názov podľa svetových metropol v minulosti hostiacich olympijské hry. Paríž, 13. obvod (Les Olympiades) začína ako scénou z Hitchcockovho, Okna do dvora (Rear Window, 1952). Kamera nás kompozičným tunelom privádza do izolovaných svetov miestnych obyvateľov. Ako nevítaní pozorovatelia nazeráme oknami do ich príbytkov. Toto je príbeh o mladých ľuďoch. O ich vzájomnom prepojení. Najmä potom o ich snahe nájsť toto spoločné prepojenie. Niekedy vedomé a túžiace, inokedy zvláštne komplikované. Bolestivé. Na jednej strane je sex ako všadeprítomný, no povrchný spojovateľ osamelých osudov. Druhá strana sa odkrýva len pomaly a opatrne.
Paríž, 13. obvod si vyberá troch hlavných hrdinov.
Émilie (Lucie Zhang) je dcéra taiwanských prisťahovalcov. 13. obvod je známy aj svojou Ázijskou štvrťou. (Quartier Asiatique). Émilie pracuje ako operátorka v call centre. Býva v byte svojej starej mamy, kde by rada uvítala platiaceho spolubývajúceho. Respektíve spolubývajúcu. Camille nie je žena. Camille (Makita Samba) je muž, ktorý by mal záujem. Náš druhý hrdina, učiteľ literatúry na strednej škole, pristupuje k láske don juanovským spôsobom. Už po prvej prehliadke bytu, skončia Émilie aj Camille v neviazanom vzťahu. Každý z nich však tento rýchly a živočíšny vzťah vníma inak. Rozkol v očakávaní na seba nenechá dlho čakať. Ide o zdanlivo jednoduchú premisu, no keď sa do popredia dostáva naša tretia hrdinka, Nora (Noémie Merlant), veci začnú byť omnoho zaujímavejšie.
Nora má po tridsiatke, keď si prichádza na Sorbonne po právnický titul. Jej nasadenie v mladom kolektíve je pomerne angažované. Snaží sa pôsobiť milo, zhovorčivo a otvorene, čo nemusí pri mladých ľuďoch vždy fungovať. Keď si ju na diskotéke študenti zmýlia s pornoherečkou Amber Sweet (Jehnny Beth), veci naberajú rýchly spád. Nora okamžite zisťuje, že v niektorých ohľadoch sú ľudia medzi sebou prepojení viac, než by si možno priala. Sociálne siete roznesú klamlivú správu po celej aule a Nora sa ocitá v tesnom zovretí virtuálnej aj osobnej šikany. Práve tá ju privádza do úzkeho kontaktu, prekvapivo nielen s Camillom, ale ešte prekvapivejšie, aj so spomínanou pornoherečkou, Amber Sweet.
Atraktívny čiernobiely vizuál strieda zbytočnú subtílnosť.
Paríž, 13. obvod originálne vychádza z grafického románu Adriana Tomineho, Killing and Dying. Medziľudské vzťahy sú ústredným motívom, čo sa prejavuje vo veľmi subtílnych momentoch. Je zaujímavé pozorovať Camilla vo vzťahu k jeho sestre, alebo Émilie vo vzťahu k jej starej mame trpiacej alzheimerom. Nie je to lichotivé, a už vôbec nie obdivuhodné. Napriek tomu nás Audiard u svojich hrdinov udrží, za čo dozaista môže aj veľmi pútavý čiernobiely vizuál. Bohužiaľ, Paríž, 13. obvod len okrajovo zamieri do niečoho podnetnejšieho, vzrušujúcejšieho. Príbeh Nory a jej komplexnejšieho vzťahu s Amber je určite tým zaujímavejším, zatiaľ, čo Émilie alebo Camille ostávajú obeťou rýchleho vyšumenia. Navyše ich vzťah sa ani v pokročilejšej fáze nedokáže dostať do úprimnejšieho alebo hlbšieho rozmedzí. Čo vo finále zrádza svoj účel.
Paríž, 13. obvod je jeden z tých menej razantných filmov Jacquesa Audiarda. Emočne sa film drží naspäť, čo môže byť istým druhom zámeru, ale výslednému produktu to nepomáha. Naopak, zdá sa akoby sme sa neustále držali v počiatočnej fáze niečoho väčšieho. Akoby sa naše príbehy iba len mali začať. Pritom film si skôr dáva za cieľ, hľadať v modernom svete spoločné cesty k sebe samým. A bohužiaľ, niekedy to robí až príliš strojene a formálne, za cenu skutočného odhalenia podstaty mladých ľudí v modernom svete. Tých pár naozaj podnetných momentov nám len opakovane pripomína, kam by sme sa ešte mohli uberať, no Audiard radšej mieri naspäť do bezpečia jemnocitov a náznakov. Paríž, 13. obvod je dozaista veľmi atraktívny film, len jeho otlačok začne až príliš rýchlo blednúť.
