Filmy,Recenzie

The Sisters Brothers recenzia: Chamtivosť a modernizácia idú ruka v ruke v tomto civilnom westerne

★ ★ ★ ☆ ☆

Francúzky režisér Jacques Audiard nakrútil svoj prvý anglicky hovorený film a ironicky ide hneď o ten najamerickejší žáner zo všetkých. S westernom sa v posledných rokoch roztrhlo vrece a vždy je zaujímavé sledovať s akým námetom a štýlom tvorcovia prídu. Aj napriek tomu, že The Sisters Brothers začne hlučnou prestrelkou, vo všeobecnosti sa drží skôr pri zemi.

Film je adaptáciou románu spisovateľa Patricka DeWitta. Dvojica bratov, prchký Charlie (Joaquin Phoenix) a citlivý Eli (John C. Reilly), sa živia ako lovci ľudí. Pre významného patróna, ktorého všetci volajú Komodor, majú nájsť a zabiť neznámeho Hermanna Kermita Warma (Riz Ahmed). Warm musí byť veľmi dôležitý, pretože Komodor sa nespolieha len na bratov, ale platí ešte aj súkromného detektíva Morrisa (Jake Gyllenhaal), ktorý má hľadaného lokalizovať. Jednoduchý príbeh však v sebe ukrýva tajný spôsob ako zbohatnúť, a preto tak ako tomu zvyčajne býva, aj teraz hrajú hlavnú úlohu peniaze, respektíve zlato.

V otázkach modernizácie spoločnosti mi western silno pripomínal tohtoročný hit zo sveta videohier, Red Dead Redemption 2. Aj napriek tomu že hra bola príbehom umiestnená do prelomu storočia a The Sisters Brothers sa odohráva v roku 1850, protagonisti a najmä ich divokosť a násilie je v oboch prípadoch nútené čeliť dopredu sa vyvíjajúcej civilizácii. Eliovo zoznamovanie sa so zubnou kefkou je po násilnom úvode až vtipným prebudením mužskej citlivosti. To isté platí, keď prvý raz použije splachovací záchod a ako malý chlapec kričí na svojho brata, aby sa prišiel okamžite pozrieť. Na druhej strane, Charlie je tiež konfrontovaný modernou dobou, no skôr v tom negatívnom zmysle, za čo v neposlednom rade môžu aj večné morálne úskalia ľudskej duše.

Medzi dvomi hlavnými protagonistami funguje skvelá chémia. Joaquin Phoenix hrá ako vždy výborne, no je to práve John C. Reilly, ktorý si film tak trochu privlastňuje. Aj napriek tomu, že na začiatku Charlie sám seba pasuje za hlavného vodcu ich dvojice, je to práve Eli, ktorý je v konečnom dôsledku hybnou silou celého príbehu. Zatiaľ, čo Charlie sa v salónoch opíja do nemoty, Eli bojuje s vnútornými démonmi. Ako starší brat čelí oveľa väčšiemu strachu a pochybnostiam, kam ich cesta neslávne známych pištoľníkov povedie.

Veľká škoda, že western nie je až tak výrazný, ako by mohol byť. Je to trocha prekvapujúce ak zvážime, že film nakrútil rovnaký režisér, ktorý sa zaslúžil o výborného Proroka (Un Prophète, 2009), ktorý sa určite skrátka nedržal. Nádherná hudba Alexandrea Desplata krásne sprevádza majestátne scenérie divokého západu a stáva sa tak veľmi významným bodom celého diela. Poetický záver potom veľmi príjemne ladí so štýlom, ktorý sa bohužiaľ raz stráca, raz vynára, akoby bez jasného cieľa. Iritujúco umelý prízvuk Gyllenhaala, ktoré kompletne pochováva jeho herecké tlačenie na pílu, spomeniem len ako vypustenie pary.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.