★ ★ ★ ★ ★
Colectiv je rumunský dokument mapujúci škandalózne odhalenie absolútne devastujúceho stavu rumunského zdravotníctva. Stalo sa tak po tom, čo v roku 2015 zasiahol klub s názvom Colectiv tragický požiar. Ten si vyžiadal 26 životov priamo na mieste udalosti. Ďalších 38 ľudí zomrelo v nemocnici na bakteriálne ochorenia z dôvodu nespoľahlivých a desaťkrát ilegálne zriedených dezinfekcií. Tragédia si vyžiadala pád vlády, no hnisajúce prostredie sa nezlepšilo. Colectiv je oveľa viac než len dokument o jednej skorumpovanej firme dodávajúcej ilegálne zriedené dezinfekcie. Colectiv podáva jasné svedectvo všeobecne zažranej korupcie vo všetkých úrovniach zdravotníctva. „My doktori už nie sme ľudské bytosti.“ Hovorí jedna z lekárok, ktorá vyšla najavo s poburujúcimi informáciami z prostredia lekárstva. „Ide nám iba o peniaze.“
Colectiv je rozprávaný veľmi naratívne. Dokonca pripomína viac hraný film ako tradičný dokument, ktorého hlavnou výplňou sú rozprávajúce hlavy.
Colectiv ide skôr cestou režiséra Asifa Kapadiu (Amy, Senna). Dokumentarista Alexander Nanau nám predstavuje ucelené a veľmi zrozumiteľné rozprávanie. Kamera pôsobí až takmer neviditeľne. Dostáva sa do neuveriteľných miest a situácií a je až zarážajúce, aký surový a autentický materiál nám vychádza naproti. Niekedy je to podobne neskutočné ako je neskutočný autentický záznam z tragického požiaru, ktorý celý dokument odštartuje. Zatiaľ, čo Kapadia zozbiera obrovské množstvo záznamov, videí a fotografií, a vytvorí z nich ucelený film s jasnými myšlienkami a názormi, Nanau toto všetko robí v priamom prenose za pochodu.
Hlavnými aktérmi dokumentu sú dvaja hlavní hrdinovia. Prvým je Cătălin Tolontan, reportér športových novín s názvom Gazeta Sporturilor, denníka, ktorý celú aféru ohľadom zriedených dezinfekcií odhalil a zverejnil. Bolo to práve ich pričinením, že minister zdravotníctva Patriciu Achimaș-Cadariu odstúpil zo svojho postu a prenechal miesto ambicióznemu Vladovi Voicilescu. Práve spomínaný Vlad je druhým hlavným bojovníkom za zmenu. Aj napriek tomu, že ide o ministra zdravotníctva, jeho boj sa zdá byť veľmi osamoteným snažením. Akoby sa ostatní členovia vlády absolútne dištancovali od celej škandalóznej situácie, pretože Vlad väčšinou vystupuje sám len v sprievode pár svojich poradcov. Jeden z najsilnejších momentov, ktorý som už uviedol v úvode je rozhovor s jednou z nemocničných lekárok. „Ako mám toto všetko sakra vyriešiť?“ Pýta sa Vlad bezmocne. Ide o absolútny pocit zúfalstva a bezradnosti. Ide o úprimnú žiadosť o pomoc, o radu, o akýkoľvek náznak pomoci.
Z dokumentu vyplýva akoby bola zásadná časť spoločnosti skazená. Akoby sa korupcia netýkala len zdravotníctva, ale akoby bola nenásytnosť po peniazoch prítomná vo všetkých sférach spoločnosti.
Funguje to od tých najvyšších miest, až po tie najnižšie. Akoby išlo o jeden ucelený systém, o daný stav mysle, o naladenie jednej rádiovej vlny, že takto veci fungujú. Všetci o tom vedia, no nikto to nerieši. Peniaze sú na prvom mieste aj napriek tomu, že ľudia v nemocniciach zomierajú. Ľudia berú úplatky a otec pochováva svojho syna, ktorý nezomrel ani tak kvôli požiaru, ako skôr kvôli ľudskej chamtivosti. Je to nesmierne smutné a bezvýchodiskové. A to najmä z toho dôvodu, že stále existuje veľmi reálna šanca, že podobná situácia nie je len kliatbou Rumunska, ale celého množstva iných, nielen postkomunistických štátov.
Colectiv je nesmierne silný a pútavý dokument. Je to dokument o ľudskej bezohľadnosti a sebeckosti. Bohatí a vplyvní sa chodia liečiť do Viedne, zatiaľ, čo obyčajný človek zomiera v rumunských nemocniciach v katastrofických stavoch. Nedá sa než nevidieť isté súvislosti so Slovenskom, nedá sa než nevidieť isté podobnosti s tým, aké očisťujúce metódy prebiehajú momentálne v našom štáte. Colectiv nehovorí len o Rumunsku. Je to možno odvážne tvrdenie, ale práca investigatívnych novinárov nám za posledné dva roky odhalila a najmä dokázala dosť z toho, čo bolo kedysi len zdrojom prehnaných tvrdení.
Colectiv nie je ľahké pozeranie, ale už len kvôli silnému záveru s parlamentnými voľbami ide o nesmierne dôležitý dokument, ktorý by mal byť určite odporúčaním sledovaním. Slová Vladovho nahnevaného otca hovoria za všetko, „Sú beznádejní. A nezmení sa to tu ani za nejakých 5-10 rokov. Čoskoro pôjdem do dôchodku a oni sú stále rovnakí. Vráť sa do Viedne! Myslím to vážne. Tu sa snažíš márne.“
