Spisovateľka Lisa Taddeová napísala knihu, ktorá vyčnieva z radu hneď dvomi výraznými vlastnosťami. Po prvé, kniha Tri ženy je síce prezentovaná ako literatúra faktu, alebo ako reportáž, no Taddeovej štýl písania môžeme ľahko prirovnať k beletrii. V tomto ohľade pripomína kniha slávne diela literatúry faktu, akými sú Chladnokrvne (Truman Capote) alebo Katova pieseň (Norman Mailer). Aj Taddeová používa beletrizovaný opis prostredia. Dostáva čitateľa do beletrizovaného, no stále skutočného sveta, ktorý je aj vďaka štýlu knihy akosi automaticky prisudzovaný fikcii. Aj preto si človek musí pri čítaní občas pripomínať, že rozprávané príbehy majú svoj základ v skutočnom svete a pochádzajú z úst reálnych ľudí. Druhý faktor je azda ešte výraznejší ako ten prvý a dozaista sa stáva hlavným rozpoznávacím faktorom celého diela. Je to extrémna úprimnosť a otvorenosť spytovaných žien, ktorá nepozná hraníc. A je až zarážajúce ako blízko má kniha Tri ženy k erotickej, ba dokonca až k pornografickej literatúre.
Pornografia je možno silné slovo, ktoré dokáže definovať niečo nízke. Niečo, k čomu sa človek možno seriózne a otvorene nehlási. A už vôbec nie, ak sa bavíme o literatúre. Pripomína mi to tie scény kedy ženy v hromadnej doprave čítajú erotické romány ukryté za prebalom iných kníh. V prípade Taddeovej knihy je však sex hlavným predmetom skúmania. A je to sex otvorený, úprimný a veľmi fyzický. Často ide o erotiku naozaj ako vystrihnutú z filmov pre dospelých. A romantické milovanie možno dokonca brať ako opak.
Tri ženy sú však špeciálne najmä v tom, že ide o kvalitnú literatúru, ktorú sa oproti iným lacným románom nebudete musieť hanbiť skrývať.
V jednom momente sa autorka zamýšľa nad tým, prečo je človek schopný ohroziť svoju rodinu, milovanú ženu alebo manžela, prípadne aj svoje deti, a to „len“ kvôli sexu. Výsledkom jej bádania potom nie sú jasné stanoviská a vyhlásenia. Jej kniha naopak ponúka objektívny pohľad do troch takýchto svetov, odlišných aj veľmi podobných, a nabáda nás utvoriť si vlastný názor. Taddeová rekonštruuje realitu a darí sa jej to veľmi dobre.
Ako názov napovedá, príbeh knihy Tri ženy nás sprevádza osudmi troch žien. Maggie je mladá stredoškoláčka prežívajúca románik so svojím učiteľom. Lina prežíva aféru s jej prvou školskou láskou, a Sloane žije v manželstve postavenom na sexuálnom hedonizme a zdieľaní partnerov. Všetky tri príbehy sú rozpísané v jednotlivých kapitolách, zamiešaných medzi seba ako karty v balíčku. Všetky tri príbehy obsahujú niečo špecifické, charakteristické, čo nám dovoľuje sa medzi nimi ľahko orientovať. Základným spojovateľom však ostáva stále sex. Zatiaľ, čo Maggie sa nedokáže zbaviť túžby po svojom ženatom učiteľovi a Lina nedokáže odolať neustálej potrebe po telesnej rozkoši, Sloane má okrem sexu na mysli aj vlastnú reštauráciu. V kontexte danej knihy je však táto skutočnosť zdanlivo triviálny cieľ. Najmä, keď máme možnosť do posledného detailu okúsiť ich prvý sex v trojke.
Tri ženy v sebe nesú istú náhodnosť a univerzálnosť svojich postáv. Ich sexuálny život samozrejme nie je úplne tradičný – síce, možno by som bol prekvapený koľko podobných prípadov medzi ľuďmi existuje – no aj napriek tomu ostávajú ich životy v základe triviálne. Možno až na Maggie, ktorej prípad je zo všetkých troch azda najzaujímavejší a ponúka najviac drámy. Napriek tomuto je však Taddeová schopná celú knihu ukotviť v pohlcujúcom písaní. Jej prednes je jednoducho nákazlivý.
Autorkin dôraz na detail, a to nielen, čo sa týka postáv, ale aj miestností, pachov, dotykov a iných vnemov charakteristických pre daný okamih, je niekedy až závratný.
Je to ironické, pretože štruktúra jej písania nie je výrazne rozvinutá. Jej vety sú priame, čisté, možno doslova nahé. Avšak aj napriek tomu má autorka schopnosť dostať sa každej postave až na kosť. Čo je pravdepodobne aj vďaka tomu, že ide o skutočné postavy. Taddeová nám tým pádom ponúka kvalitný kus pravdivého rozprávania, ktoré je skrátka atraktívne.
Tri ženy je literatúra faktu, no keďže základy knihy stoja na skutočných výpovediach troch žien, čitateľ môže veľmi ľahko spytovať vierohodnosť daných momentov. A nielen to. Keďže Taddeová ide naozaj až na dreň, zároveň ide aj o množstvo myšlienkových a pocitových pochodov, s ktorými sa nám naše tri hrdinky zverujú. Inými slovami, človek môže mať pocit, že počuje len jednu stranu príbehu, zatiaľ, čo ich partneri by mohli tvrdiť úplne niečo iné.
Na druhú stranu, presne vtedy prichádza na scénu Taddeovej výborná snaha po objektivite. Lina nám síce tvrdí, že jej aféra je plná lásky. Plná túžby, žiaľu a očakávania po svojom milom. A potom, akoby sa Lina doslova preriekla, keď si zmyslí, že jej vytúžená láska v skutočnosti miluje jej prirodzenie. A z textu je cítiť akási skrytá obava. Akoby ju to zamrzelo, akoby tento fakt doslova odmietala a snažila samú seba presvedčiť, že v skutočnosti ide o ozajstný a hlboký cit. Stačí jedna záverečná veta a Taddeová dokonalo navodí opačný efekt, aký sa Lina pokúšala celú dobu vysvetliť. Ona si to v danom momente možno ani úplne neuvedomuje, no čitateľ niečo tuší. Táto komplexnosť pridáva knihe na kvalite a robí z nej skvelý subjekt vášnivej diskusie.
- Originálny názov: Three Women
- Počet strán: 376
- Vydavateľstvo: Tatran, 2020
- Preklad: Věra Klásková
