★ ★ ★ ★ ☆
Ak sa povie kanibalský romantický horor, človeka napadne čokoľvek. Najdôležitejšie je za týmto žánrovým označením nehľadať príliš veľa inotajov. Napriek tomu, že známy taliansky režisér Luca Guadagnino, ktorý vstúpil do širšieho povedomia najmä hitom z roku 2017, Daj mi tvoje meno (Call me by your name), ostáva verný lyrickému štýlu, jeho novinka s názvom Bones and All, útočí na diváka zdanlivo bez okolkov. Ako inak by sme mohli nazvať nefalšovaný príbeh o kanibaloch, ktorý by v rukách iného režiséra azda vyšiel na svetlo sveta ako béčkový horor. Guadagnino je ale verný svojmu európskemu štýlu. Svojmu jedinečnému rukopisu a vizuálnemu rozprávaniu.
Úvod filmu pôsobí ako sociálna dráma. Maren (Taylor Russell) žije so svojím otcom (André Holland) v takmer nezariadenom, neudržiavanom dome. Na tom by nemuselo byť nič neobvyklé. Keď sa Maren uloží do postele vo svojej izbe, otec zvonku zamkne dvere kovovou západkou. Nie je to prvýkrát. Vyzerá to ako rutinná záležitosť. Divák by si povedal, že v tejto rodine niečo nesedí. Za daných okolností nepôsobí postava otca úplne v poriadku. Ten večer sa má Maren stretnúť s partiou dievčat zo školy. Otvorí okno a vylezie von. Potichu a opatrne, zahalená rúškom noci. V dome jedného z dievčat panuje uvoľnená atmosféra. Maren leží na zemi s kamarátkou a ich blízkosť zdá sa vibruje istou náklonnosťou. Zrazu sa však erotický motív s prstom dievčaťa zvrhne do šokujúceho vyvrcholenia. Rýchlo sa ukazuje, že tie dvere od izby otec nezamykal zo zvrátených dôvodov.
Bones and All má viacero rovín, každá z nich pre iného diváka.
Guadagnino nakrútil film viacerých vrstiev. Ako už bolo spomenuté, Bones and All môžeme veľmi ľahko sledovať ako horor o upíroch. Horor o zombie ľuďoch s nestrateným vedomím. V tomto prípade ide o kanibalov, takzvaných „jedákov“ (ang. eaters). Maren sa vydáva do sveta, pričom na ceste stretáva množstvo jedincov svojho druhu. Najskôr jej do cesty vstupuje nepredvídateľne pôsobiaci podivín Sully (výborný Mark Rylance). Neskôr hlavná protagonistka stretá svoju budúcu polovičku, otrhaného Leeho (Timothée Chalamet), ktorý pôsobí doslova ako posledný feťák. Za spomenutie rozhodne stojí aj dvojica „redneckov“, ktorých stvárnili David Gordon Green a Michael Stuhlbarg. Najmä Stuhlbarg sa vo svojej netypickej úlohe, mimo svojej zvyčajnej persony, doslova vyžíva. A robí to skvele. Je to práve on, kto nám v strašidelnom príhovore nevyspytateľného charakteru vysvetlí názov filmu.
Na druhú stranu ponúka film pohľad do množstva zaujímavých tém. Či už sa bavíme okrajovo o chudobe a nerovnosti alebo o existenciálnom súboji s vlastnou prirodzenosťou, stratou kontroly alebo deštruktívnej náture doslovného vymazania človeka, Guadagnino ponúka mnohé interpretácie, mnohé otázky. Bones and All je uhrančivý film mnohých žánrov. Jedinečné miesto si rozhodne zaslúži Mark Rylance, ktorý hlavnému antagonistovi Sullymu dáva skvelý rozmer. V jeho duši sa bije vlastná úzkostlivosť a samota s nebezpečnou šialenosťou nepredvídateľného zvieraťa. Rylance sa svojej úlohy zhosťuje veľmi vydarene a napriek vzbudzujúcej strašidelnosti diváka baví. Čo mimochodom platí aj pri spomínanom Stuhlbargovi. Násilie tu hrá bezpochyby taktiež výraznú úlohu a človek by mal byť na to pripravený. Našťastie to nejde do úplne šialených rozmerov, ako u Claire Denis a jej po všetkých ohľadoch ťažko pozerateľného, Milujem ťa až na zožratie (Trouble Every Day, 2001).