Ako sa múdro spieva v známej pesničke Dělání od Zdeňka Svěráka a Jaroslava Uhlíře, „Když máš srdce zjihlé, když máš potíže, tak dej cihlu k cihle, těsto do díže, upeč třeba chleba, postav třeba zeď, žal se krásně vstřebá, začni s tím hned teď.“ Svoje by k tejto chytľavej pesničke vedela povedať aj Sofie, hrdinka knihy Pekár a vôňa príbehov. Jej autor Carsten Henn tematicky nadväzuje na svoje predchádzajúce dielo, Starec a more príbehov, pričom hrdinovia predchádzajúcej knihy nás okrajovo, a skôr nepriznane, pozdravia aj v tomto príbehu.
Dej knihy sa točí okolo dvoch postáv. Tanečníčka Sofie a pekár Giacomo sa ocitajú na križovatke života. Obaja vo vlastnom scenári, ktorý sa im v určitom bode ich života nezadržateľne pretína. Sofie sa po zranení ocitá na konci sľubnej kariéry baletky. Giacomo zasa vo veľmi aktuálnej situácii zápasí so zdražovaním a chýbajúcou pracovnou silou. Napriek tomu, že dopyt po jeho kvalitnom pečive nepoľavuje, len veľmi málo ľudí chce zasvätiť svoj život pekárskemu remeslu. Navyše, Giacomo nehľadá len obyčajnú pracovnú silu. Giacomo, ktorý hľadí na prácu s cestom ako na to najkrajšie povolanie zo všetkých, hľadá človeka ochotného svoju prácu v pekárni doslova milovať. Komu inému by inak mohol rodák z Kalábrie zveriť svoje remeslo, svoju vášeň, svoj život?
Pekár a vôňa príbehov miesi cesto plné životnej filozofie a ponaučení.
Podobne ako v jeho predchádzajúcom diele, aj tentoraz upiera autor knihy svoju pozornosť na životnú filozofiu. Príbeh o zranenej baletke, nútenej opustiť prácu svojich snov, ponúka univerzálnu tému, s ktorou sa pravdepodobne stretne viac ľudí, než by sme možno čakali. Sofie odchádza do ústrania a na jej miesto s hlodavou zášťou prichádzajú iný, v tichosti vyčkávajúci na svoju príležitosť. Ba čo viac, jej manžel Florian je tanečný choreograf. Jeho osoba je večným, bolestivým spojivom s prechádzajúcim životom. Niet divu, že sa im ich vzťah začne rozpadať medzi prstami. Cesta do pekárne nie je bezproblémová, ale akonáhle si Sofie osvojí pekárske umenie, do popredia sa dostávajú otázky vlastnej identity, otázky vlastných očakávaní a priorít. Zrazu sa Sofie ocitá v chaotickom bludisku vlastného sebaurčenia. A cesta von nie je vôbec jednoduchá, ani priamočiara.
Filozofia knihy je v určitých momentoch podnecujúca, no ojedinele skĺzava k nedobrovoľnej komickosti. Nikde to nebadať silnejšie, ako v postave filozofa Giacoma. Nebolo by žiadnym preháňaním, ak by niekto tvrdil, že Giacomo trávi vo svojej pekárni až príliš veľa času. Minimálne kratšia dovolenka, napríklad na krásnych plážach jeho rodnej Kalábrie, by mu určite neuškodila. Nie je jednej životnej okolnosti alebo povahy, ktorú by Giacomo nedokázal pretaviť do pekárskeho prirovnania. Henn si Giacomovu náchylnosť preháňať uvedomuje a snaží sa ju cez Sofie mierne odľahčiť. To ale neznamená, že by tento popisný efekt eliminoval. Sebareflexívnym priznaním chyby sa chyba len tak nevytratí. Najmä nie potom, ak sa stále s vážnou tvárou opakuje. Týmto spôsobom sa určite dokáže vtipne odľahčiť, čo občas naozaj dobre funguje, ale toto nie je úplne ten prípad. Giacomo ostáva rovnaký až do finálneho momentu, kedy nás doslova vydesí emotívnym výbuchom, hodným psychiatrického pacienta.
Rozprávkové prirovnania, ale aj vydarený náhľad do srdca rozpadajúce sa vzťahu.
Ako názov knihy napovedá, Pekár a vôňa príbehov je kniha primárne o príbehoch. Carsten Henn sa zaujíma o životné príbehy jednotlivých ľudí, čo nám dokázal už svojim predchádzajúcim dielom. V tomto prípade používa na opis jednotlivých osudov metaforu s kvalitou pečiva. Každý sme iný, každý hľadáme svoj vlastný smer. Sofie, podobne ako aj sám Giacomo, hľadajú svoju vlastnú identitu. Umelecký prostriedok so spievaním pri miesení cesta je možno mierne pritiahnutý za vlasy, ale vo finále slúži svojmu filozofickému účelu. Henn sa inšpiruje Giacomom a osvojuje si jeho filozofiu k dosiahnutiu vlastných cieľov. Zaujímavá je aj vedľajšia linka s malou Anouk, dievčinou, ktorá sa pasuje do úlohy Panny Márie. Jej žehnanie všetkého, čo jej príde do cesty je úprimne zábavným čítaním. Navyše ide o podpornú linku vlastného sebaurčenia.
Okrem základnej filozofie sa Hennovi pomerne dobre vydarila aj dramatická vsuvka so škrípajúcim vzťahom Sofie a Floriana. Henn oveľa lepšie funguje v konkrétnych prípadoch, než v širšom obraze. Preto ani jednotlivé rozhodnutia, ktoré naše postavy vykonávajú nepôsobia úplne prirodzene alebo pochopiteľne. Ale akonáhle sa dostaneme do určitej situácie, Henn dokáže nabudiť isté rozpoznateľné tóny, ktoré jeho príbehu dodávajú na autentickosti.
Pekár a vôňa príbehov funguje lepšie v druhej polovici. Postavy sa viac kryštalizujú. Dramatická linka sa viac upevňuje. Príbeh sa prehlbuje. Osobne ma bavilo sledovať najmä Sofie. Jej prebúdzajúcu sa vášeň. Jej angažovanosť. Ale aj nastupujúcu aroganciu a krutosť, smerovanú najmä k Florianovi, ktorého občas nemôžeme než ľutovať. A toto je myslím celkom pekná vlastnosť knihy. Nielen tejto, ale pravdepodobne každej. Čitateľ musí sám vynaložiť isté úsilie a pozornosť, aby prišiel svojim postavám na dreň. Aby sám dokázal interpretovať odohrávajúce sa okolnosti. A v prípade Carstena Henna to neplatí len o jeho príbehoch, ale aj o jeho filozofii.
Knihu Pekár a vôňa príbehov vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Der Geschichtenbäcker
Autor: Carsten Henn
Počet strán: 232
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Erika Ridziová
