Ešte pred tým než sa sústredíme na fascinujúcu knihu Požierači svetla, obráťme sa dozadu na knihu s názvom Ohromný svet. Autor tejto knihy, Ed Yong, nám totiž Požieračov svetla odporúča slovami, že kniha človeku rozšíri obzory. A čitateľ alebo čitateľka musí naozaj uznať, že obe spomínané knihy majú k sebe bližšie, než by sa mohlo zdať. Ohromný svet rozpráva o zvieratách, zatiaľ čo Požierači svetla o rastlinách. Čo ich spája je práve slovné spojenie „rozširovanie obzorov.“ My sa ako ľudia pozeráme na svet z vlastného fyziologického usporiadania. Svet vnímame ľudskými očami, ušami, vedomím alebo dotykom. Avšak ako nám obe spomínané knihy dokazujú, táto prirodzená základňa dokáže vytvárať mylné predstavy o spôsobe a fungovaní mnohých iných životom okolo nás. Kniha Požierači svetla nás vezme na vzrušujúcu poznávaciu cestu do rastlinnej ríše a pokúsi sa nám načrtnúť svet mimo náš obzor.
Autorka knihy Požierači svetla, Zoë Schlangerová, píše knihu v prvej osobe a týmto spôsobom získava jej dielo na oveľa autobiografickejšom charaktere. Ako čitatelia sa dostávame do autorkinho uvažovania. Cestujeme spolu s ňou za svetovými odborníkmi, poznávame nové druhy rastlín, najmä sa však dozvedáme množstvo revolučných teórií a hypotéz. Schlangerová je od samého začiatku opatrná pri výbere slov v spojitosti s rastlinami. Pojmy ako inteligencia, vedomie alebo komunikácia podliehajú hlbokej analýze. Neraz sa stane, že si vedecký svet pomáha filozofiou a naopak. Opatrnosť v unáhlených záveroch je však prítomná pri väčšine smelých vyhlásení. Z knihy sa tak nestáva iba obyčajná pseudoveda, aspoň z laického, čitateľského záveru nie, ale autorka nám dáva jasne najavo vedecké a akademické uvažovanie.
Kniha nás na úvod vezme do základnej teórie fungovania rastlín. Autorka vysvetľuje fotosyntézu, treba podotknúť, že to robí tak zaujímavo, ako keby sme o tomto procese, ktorý všetci dobre poznáme zo školských lavíc, nikdy predtým nepočuli; vysvetľuje rastlinný vplyv na človeka, vysvetľuje históriu bádania rastlín. Neskôr sa kniha sústreďuje viac na samotné rastlinné procesy, ako je už spomínaná komunikácia, vnímanie dotykov, sluch alebo zrak a dokonca aj pamäť. Mnohé z pojmov by sme si s rastlinami asi len ťažko spájali. Možno je to preto, že za danými pojmami poznáme vlastnú definíciu, vychádzajúcu z ľudského života. Avšak ako nám mnohé kapitoly vysvetlia, rastliny poznajú podobné pojmy, ľudskému oku často neviditeľné, ľudskému uchu často nepočuteľné. Už len táto skutočnosť ponúka fascinujúce zistenia, ktoré kompletne menia náš zaužívaný pohľad na rastliny.
V spojitosti so spomínanými procesmi nám kniha bližšie predstavuje napríklad naučené cykly pri opeľovaní. Odhaľuje nám ako rastliny v stresujúcich momentoch, či už je to dehydratácia alebo útok hmyzu, vydávajú zvuky. Kniha spomína momenty, ako rastliny reagujú na dotyky a ako sa na ich základe mení ich fyziológia. Už len pohľad na mäsožravé rastliny je sám osebe fascinujúci, pretože je to práve u týchto rastlín, kedy aj laici dokážu oveľa intenzívnejšie ohodnotiť ich životné procesy. Ak si k tomu prirátame možnosť mucholapku uviesť do anestézie, podobne ako človeka, vynárajú sa ďalšie vzrušujúce otázky. To isté platí aj o elektrických procesoch alebo o komunikácii v štýle varovania iných rastlín v okolí, ak je napríklad jedna z rastlín napadnutá útočným hmyzom.
Požierači svetla je nesmierne podnetná kniha. Pre študenta alebo študentku biológie je to pravdepodobne povinná literatúra, ale knihu ohodnotí aj laická verejnosť. Autorka vysvetľuje vedecké pojmy zrozumiteľne a zábavne. Vyvaruje sa suchým poučkám a prednesu a tým pádom nám oveľa ľahšie otvára cestu do sveta, o ktorom sme možno ani nechyrovali.
Knihu Požerači svetla vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Light Eaters
Autorka: Zoë Schlangerová
Počet strán: 304
Vydavateľstvo: Tatran, 2026
Preklad: Marianna Bachledová
