Po Mýtoch, Hrdinoch a Iliade ostávalo iba otázkou času než Stephen Fry prerozpráva aj druhý Homérov epos a tým uzavrie svoju sériu gréckej mytológie. Podobne ako predchádzajúce knihy, aj Odysea je zábavné čítanie nabité dobrodružstvom, príbehmi a špecifickým humorom. Kniha si navyše nemohla vybrať lepší čas pre svoj príchod na police slovenských kníhkupectiev. V kinách práve beží filmová verzia Christophera Nolana a diváci po celom svete naskakujú na odyseovskú vlnu. Grécky premiér dokonca Nolanovi aj poďakoval za to, že staroveké Grécko je momentálne stredobodom pozornosti. Myslím, že čo sa literárneho sveta týka, podobnú vďačnosť by si rozhodne zaslúžil aj Stephen Fry.
Odysea sa drží Homérovho rozprávania, ale nezachádza príliš do detailov. Hlavným hýbateľom deja sú slávne momenty, ktoré rozpoznáme, aj keby sme Odyseu nikdy predtým nečítali. Veď, kto by už len nepočul o trojskom koňovi? O kyklopovi alebo o speve sirén? Ale to je len špička ľadovca. Autor knihy nám dáva jasne najavo, že tieto príbehy a ich protagonisti sú navzájom previazanejší než dedinská matrika. Mnohí z nás sa možno domnievajú, že Odysea je výhradne 10-ročné cestovanie hrdinu na svoju rodnú Itaku. Ak by sme videli iba dávnejšie filmové adaptácie, či už z roku 1997 alebo z roku 1954 s Kirkom Douglasom, niet sa čomu diviť.
Pôvodná Odysea sa však nepriamo venuje aj navrátilcom z Trójskej vojny. Agamemnónovi, jeho bratovi Menelaosovi alebo Oresteovi. Spomínané postavy majú primárne svoju vlastnú trilógiu Oresteia od dramatika Aischylosa, ale aj v Odysey majú svoje čestné miesto. Aj z tohto dôvodu previazanosti deja a postáv sa autor knihy neraz vracia ku svojim predchádzajúcim dielam zo série, aby čitateľa alebo čitateľku nasmeroval k ďalším informáciám.
Odysea je prevažne zábavná kniha, to ale neznamená, že by sme z nej nečerpali množstvo zaujímavých informácií. Nie je neobvyklé, aby sa Fry neodpojil od vlastného rozprávania a nezačal až akademickým spôsobom komentovať prebiehajúce okolnosti alebo myšlienky. A to je niečo osviežujúce a poučné a čitateľa a čitateľku to zväčša viac približuje ku komplexnému svetu gréckej mytológie. Samozrejme je tu stále priestor pre vlastné interpretácie. A niečo nám vraví, že Stephen Fry tento otvorený prístup k materiálu iba víta.
Možno je dobré mať na pamäti, že Odysea funguje viac z pozorovateľského uhla pohľadu, než že by sme boli priamo angažovaní v deji. Inak povedané, okolnosti sa často skrátka dejú z opisného hľadiska, než že by sme v nich ostali dlhšie prebývať. Niektoré momenty tak prídu a odídu v rámci jednej strany a pokojne sa môže jednať o slávne momenty, ktoré ostávajú naveky zapísané v západnej civilizácií naprieč umeleckými smermi, spoločenskými vedami a filozofickými myšlienkami.
Napríklad len nedávno som čítal zaujímavý článok, ktorý ponúkal zaujímavé vysvetlenie pre moment, keď sa Odyseus a jeho spoločníci dostanú na ostrov Lotofagov. Tí cestovateľov ponúknu kvetom lotosu. Ten, kto kvet lotosu zje, stratí túžbu po návrate domov. Naopak ostáva spokojný sám so sebou na ostrove Lotofagov v blaženosti a pokoji a už nikdy nič iné nepotrebuje. V knihe ide o krátku epizódu, no aj tento moment, ako to demonštroval článok, možno veľmi pekne prirovnať k modernému opájaniu zábavou a kratochvíľou, zatiaľ, čo podstatné veci ostávajú mimo pozornosti. A podobných alegórií tu nájdeme oveľa viac.
Originálny názov: Odyssey
Autor: Stephen Fry
Počet strán: 304
Rok vydania: 2026
Vydavateľstvo: Tatran
Preklad: Jana Pernišová
