Filmy,Recenzie

Dragged Across Concrete recenzia: Pohlcujúci thriller pripomína akčné klasiky starej školy

★ ★ ★ ★ ☆

Dragged Across Concrete (v českom prekl. Na špatné straně) pripomína staré akčné filmy 90. rokov s Melom Gibsonom v hlavnej úlohe. Niektoré horšie, niektoré lepšie. A v tomto prípade asi najlepšie. Viac ako čokoľvek iné mi to však pripomínalo skôr Neľútostný súboj (1995). Aj v tomto prípade je film dlhý, (má vyše dve a pol hodiny), aj v tomto prípade si dáva režisér S. Craig Zahler záležať na sociálnych pomeroch, aj v tomto prípade lietajú guľky až príliš reálne. Najskôr váhate, kam to celé bude smerovať. Potom sa pristihnete ako z toho neviete strhnúť oči.

Dragged Across Concrete rozpráva príbeh dvoch policajtov, ktorí kvôli neprimerane násilnému zaisteniu drogového dealera, skončia na šesť týždňom neplatene suspendovaní. Neplatene je dôležitý detail. Brettovi (Gibson) tiahne na 60 rokov, a ako sám hovorí, kariérne sa od 27 nikam neposunul. S chorou manželkou a dcérou musia žiť v mestskej časti, ktorá nie je dvakrát bezpečná. Lepšie bývanie si skrátka nevedia dovoliť. Ako opíše situáciu Brettova žena – „nikdy predtým som si nemyslela, že budem rasistka“. Po tom, čo Brettovu dcéru opäť raz obťažujú mladí chuligáni, Brett má dosť. Aj spolu so svojím mladším partnerom Anthonym (Vince Vaughn) plánuje okradnúť drogového dealera a peniaze si tentoraz nechať.

Vince Vaughn a Mel Gibson

Na druhej strane príbehu je afroameričan Henry (Tory Kittles). Vracia sa z väzenia k mame, ktorá si kvôli nedostatku financií vodí domov zákazníkov, a k mladšieho bratovi na vozíku. Netrvá dlho a Henry sa stáva členom pripravovanej akcie, ktorá má nielen jemu, ale hlavne jeho rodine, zabezpečiť finančnú nezávislosť.

Film má síce základnú premisu jasne definovanú, ale nájde sa v ňom množstvo odkazov na moderný svet a jeho problémy. Politická korektnosť je spytovaná v podobnom duchu, ako tomu bolo urobené na počiatku 70. rokoch filmom Drsný Harry (1971). Brett síce nie je žiadne neviniatko. Za daných okolností však ide o postavu, na ktorej nám záleží, pretože mu tak trochu rozumieme.

Navyše, Mel Gibson dodáva Brettovi istú nostalgiu všetkých policajtov, čo kedy hral. Brett je v konečnom dôsledku ich následným vyvrcholením. Hádzať kriminálnikov do vezenia a nemať z toho nič iné, než každodenný strach o dcéru, dokáže týchto hrdinov napokon zlomiť.

Podobne znepokojujúca je aj epizóda s Jennifer Carpenter, ktorá stvárňuje mladú úzkostlivú mamičku Kelly, ktorá sa po troch mesiacoch materskej dovolenky vracia naspäť do práce. Čerstvá mama sa so svojím synom nevie rozlúčiť. Iba pri spomenutí peňazí je napokon nútená ten autobus do práce napokon zobrať. Tento mini príbeh je sám o sebe perfektne napísanou a nakrútenou časťou celkovej mozaiky. Fungoval by aj sám o sebe. V kontexte však výborne dodáva filmu potrebnú hĺbku.

Mel Gibson v akcii

Dragged Across Concrete je strhujúci thriller, ktorý vzdáva poctu klasickým dielam tohto žánru a hrdo sa stavia po ich boku. Ďalšie prirovnanie by sa dalo urobiť smerom k európskej kinematografii, konkrétne k talianskemu subžánru s názvom Poliziotteschi. Akčné talianske filmy dosiahli svoj vrchol v 70. rokoch a taktiež poukazovali na korupčné chápadlá v sociálno-politickej sfére. Dopad na postavy a ich životy bol potom výsledným vyvrcholením celého pokrúteného systému. Podobne ako tomu je aj v tomto prípade.

Po filmoch Kosti a skalp (Bone Tomahawk, 2015) a Blok 99 (Brawl in Cell Block 99, 2017) si S. Craig Zahler svojím tretím dielom určite zaslúži zvýšenú pozornosť. Dragged Across Concrete môže byť zatiaľ to najlepšie, čo nakrútil. Aj napriek tomu, že sa s našou dvojicou ocitneme na dlhú dobu uzavretý v aute, ide o neskutočne podmanivú cestu. Vo finále už nás má Zahler omotaných okolo prsta, a nám neostáva nič iné, než bez dychu pozerať.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.