Sabrina recenzia: Melanchólia digitálneho sveta a konšpiračných teórií

Sabrina recenzia: Melanchólia digitálneho sveta a konšpiračných teórií

23. novembra 2019 0 Od Radoslav Irša

Sabrina je grafický román, aký sa nevidí každý deň. Pri jeho čítaní napadajú človeka odkazy na európsku kinematografiu, najmä potom na filmy Michaela Hanekeho alebo Rubena Östlunda. Absencia slov v statických obrazcoch osamotených ľudí uzavretých uprostred miestností alebo blúdiacich po blízkom okolí, sú vzhľadom na odvíjajúce sa okolnosti mimoriadne melancholickou skúsenosťou. Na jednu stranu funguje Sabrina ako cesta do zväzujúcej osamelosti človeka v digitálnom svete, na druhú stranu grafický román poukazuje na súčasný trend fake news a online šírenia nepodložených informácii.

Jedna vec je istá hneď od začiatku. Sabrina neoslní vizuálnou stránkou. Tento grafický román to však ani nemá v pláne. Jeho sila spočíva niekde celkom inde.

Na úvod nás minimalistické obrazy privádzajú do tichého sveta mladej ženy menom Sabrina, ktorá hľadá svoju mačku. Navštevuje ju jej sestra Sandra, ktorá jej navrhne výlet na bicykloch v prírode. Sabrine sa tento nápad ihneď zapáči. Doslova hovorí, ako skvelé bude uniknúť z mesta, uniknúť internetu. Týmto predpovedá čitateľovi skryté proroctvá, že v tomto príbehu bude hrať internet ešte dôležitú úlohu.

Príbeh si nezaslúži prezrádzať veľa. Nie je síce nijako pestrý, no základný zvrat pôsobí pre čitateľa, ktorý si knihu berie do rúk bez akýchkoľvek očakávaní alebo znalostí deja, ešte oveľa silnejšie. Podobne ako u náročnejších filmov, je aj Sabrina dielo, ktoré treba čítať veľmi pozorne. Tento grafický román si vyžaduje sústredenie a aktívny prístup, vďaka ktorému nás stránky tejto knihy absolútne pohltia do tiesnivého sveta tichej melanchólie.   

Mladý autor Nick Drnaso sa postaral o dielo, aké medzi grafickými románmi možno len ťažko nájsť. Pravdepodobne aj preto získala jeho kniha ako vôbec prvý komiks prestížnu cenu The Man Brooker Prize za rok 2018. A nie je sa čomu diviť, pretože Sabrina vyvoláva mnoho emócii, pričom väčšina z nich človeka spútava v necitlivom limbu depresívnej mysle. Z tohto dôvodu nie je Sabrina ľahkým čítaním, no jej emočný náboj je nezvyčajne silný. Na tom má dozaista zásluhu aj formát grafického románu v tých správnych rukách Nicka Drnasa.

Druhá časť knihy sa silno opiera o nelichotivé vlastnosti internetu ako plodného miesta pre šírenie konšpiračných teórií a nepodložených správ.

Drnaso dáva konšpirátorom, či už z radov bežných občanov na sociálnych sieťach alebo verejných osobností v rádiach, veľmi prirodzený hlas. Ich prejav je pre človeka, ktorý sa s podobnými šialenými vyhláseniami stretol v reálnom živote až mrazivou skutočnosťou. Z nášho slovenského prostredia by sme to mohli prirovnať k nenávistným dopisom, ktoré dostávala Zlatica Kušnírová po smrti svojej dcéry. A Drnaso na toto správanie ľudí poukazuje ako na reálnu hrozbu, ktorú vyživujú aj kontroverzné médiá. Sabrina je komiks, ktorý vyvoláva u čitateľa reálny, ľudský strach. Je to najmä v nepredvídateľných momentoch, ako keď si napríklad jedna z hlavných postav berie do rúk kuchynský nôž a prechádza sa s ním po dome.

Sabrina je významné dielo, do ktorého sa človek musí ponoriť. Len vtedy dokáže ohodnotiť nezvyčajne autentické emócie a postrehy z reálneho života. Toto píšem najmä kvôli tomu ako ľahko sa dá tento román odsúdiť na základe zdanlivo banálnych situácii, tichého blúdenia postáv, či v opatrnom využívaní textu. Avšak Sabrina je presne tá kniha, ktorú môžeme prirovnať ku knihe, ktorú v úvode sama Sabrina spomína svojej sestre. Po jej prečítaní v človeku ostane isté prázdno. Jej sestra súhlasí. No ešte dodá, že to je prázdno v dobrom slova zmysle.

  • Originálny názov: Sabrina
  • Počet strán: 204
  • Vydavateľstvo: Trystero, 2019
  • Preklad: Martin Svoboda