Knihy,Recenzie

Darček recenzia: Fitzek sľubuje príručku o analfabetoch, balí nám však urezaný prst.

Darček je kniha, ktorá funguje podobne ako to, čo sa snaží reprezentovať. Ironicky, samotná obálka knihy evokuje niečo prekvapujúce a nečakané, zabalené v čiernom papieri a previazané krvavo červenou stuhou. Indície na obálke nám síce dávajú tradičné náznaky toho, čo vnútri môžeme očakávať, no to by nebol Sebastian Fitzek, aby čitateľa lišiacky nenaťahoval. Stačí pár natrhnutí baliaceho papiera a človek si začne rýchlo uvedomovať, že tento darček bude trocha iný, než čo by pôvodne čakal. Fitzek sľubuje lekársku príručku o analfabetoch, balí nám však urezaný prst.

Hlavnou postavou príbehu je Milan Berg. Ten to v živote nemá jednoduché, pretože je analfabet. Nedokáže čítať ani písať, a to mu z jasných dôvodov zásadne komplikuje bežný život. Jeho porucha je preňho o to horšia, že sa ju snaží pred okolitým svetom skrývať. Vymýšľa si rôzne techniky a stratégie ako svoje okolie a často aj svojich blízkych presvedčiť o tom, že v skutočnosti žiadny problém nemá.

 Jedného dňa stojí Milan na prechode pre chodcov, keď z okoloidúceho auta zazrie vystrašené mladé dievča s listom pritlačeným na okno. Márne volanie o pomoc však dopadá na nesprávne miesto. Milan netuší, čo je na liste napísané, no vystrašený pohľad dievčaťa mu stačí na to, aby sa ju vydal hľadať. Na pomoc si berie svoju priateľku Andru. Ich postupné objavovanie nový indícií ich privádza až do tajomného domu, kde by sa mohla dvojica únoscov s dievčaťom skrývať. Vnútri obaja pátrači objavujú oveľa závažnejšie tajomstvo, ktoré sa ani tak netýka uneseného dievčaťa ako skôr Milana.  

Darček síce začína hrôzostrašným úvodom, väčšina knihy je však o pútavom rozmotávaní tajuplného klbka.

Milan aj Andra tu najskôr hrajú takmer klasickú detektívnu dvojicu. Zakrádajú sa starými opustenými domami, vypočúvajú svedkov a lúštia záhadné odkazy na stenách. Milan je ako analfabet samozrejme výrazne znevýhodnený. Musí sa často spoliehať na ostatných, aby mu ozrejmili jednoduché texty a dôležité informácie. Táto skutočnosť nás automaticky privádza na prah základnej neistoty, či to čo Milan počuje, je naozaj aj pred ním napísané. Aj táto nevýhoda ho potom usádza do pozície ľahkej obete. Veci sa začínajú komplikovať a postavy majú skryté úmysly.

Podobne ako v jeho predchádzajúcich knihách, aj teraz sa Fitzek snaží okrajovo poukazovať na dôležité otázky. Prvou z nich je isto problém analfabetizmu. Milanova úzkosť a hanblivosť otvorene sa priznať k jeho kondícii, nám jasne definuje každodenný boj ľudí trpiacich touto poruchou. Aj napriek tomu nám však Fitzek odhaľuje, že pojem analfabet nemusí automaticky znamenať niečo hanlivé. Po ľudskej stránke je to iba Milan, kto si na rušnej ulici všimne vystrašené dievča v aute. Síce je ten posledný, kto by sa mohol rozhodnúť unesené dievča vypátrať, neváha ani na sekundu. A to je viac než šľachetné, najmä ak si uvedomíme, že jej volanie o pomoc je cez písané slovo a čítanie. A to sú pochopiteľne Milanovi úhlavní nepriatelia, ktorým sa snaží v bežnom živote pokiaľ možno vždy vyhnúť.

Okrem analfabetizmu je tu však ešte jedna myšlienka, ktorú Fitzek rozvíja. A robí to dokonca ešte v oveľa väčšej miere než u predchádzajúceho problému.

Darček začína krátkymi citátmi, ktoré nás k tejto tematike okrajovo posúvajú. Hlavným predmetom je nielen psychopatia, ale najmä jej dedičnosť. Týmto smerom Darček trocha pripomína hru Henrika Ibsena, Strašidlá (Gengangere, 1881). Originálny názov možno skôr preložiť ako Duchovia, čo je vzhľadom k tematike hry pravdepodobne vhodnejší preklad. Najmä, ak sa bavíme o tom, ako deti ostávajú na svete ako prízraky svojich rodičov. Navyše s ich rovnakými hriechmi v zásobe.  

Hlavná sila Darčeka isto prebýva v pútavom odkrývaní rokmi zaprášenej mozaiky vzťahov. Možno by bolo dokonca ešte lepšie, ak by Fitzek v jeho novej knihe upustil od svojho tradičného vraždenia, ktoré tu niekedy prichádza až priveľmi nečakane, a namiesto toho sa vybral ešte viac smerom kriminálnej detektívky. Indície sú roztrúsené počas celého čítania knihy, čo môže mať za následok istú predvídateľnosť príbehu. Našťastie u Fitzeka to nikdy nie je tak jednoduché a aj napriek tomu, že niektoré situácie môžu byť priehľadné, tajomstvo ostáva ukryté v detailoch.

  • Originálny názov: Das Geschenk
  • Počet strán: 288
  • Vydavateľstvo: Tatran, 2019
  • Preklad: Mária Mlynarčíková

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *