Sabrina je grafický román, aký sa nevidí každý deň. Pri jeho čítaní napadajú človeka odkazy na európsku kinematografiu, najmä potom na filmy Michaela Hanekeho alebo Rubena Östlunda. Absencia slov v statických obrazcoch osamotených ľudí, uzavretých uprostred prázdnych miestností, alebo blúdiacich po blízkom okolí, sú vzhľadom na odvíjajúce sa okolnosti mimoriadne melancholickou skúsenosťou. Na jednu stranu funguje …
