V súčasnej dobe nie je nezvyčajné vidieť množstvo náhodných ľudí v bežnom živote zapozeraných do svojich mobilných telefónov. Či už je ich pozornosť venovaná četovaniu, čítaniu správ alebo bezduchému skrolovaniu, základnou komoditou, ako by to nazval práve autor recenzovanej knihy Volanie sirén Chris Hayes, je práve spomínaná pozornosť. Do popredia sa však v tomto ohľade natíska otázka voľby. Otázka, či človek dokáže v informačnej dobe vedome odolať technologickým vymoženostiam, marketingovým trikom a lacným zábavkám sociálnych sietí. Ako názov vychádzajúci z Homérovho eposu napovedá, nachádzame sa v období, kedy nás „telefóny vlečú na cestu smrti,“ píše Hayes.
Volanie sirén sa otázkou pozornosti zaoberá v rôznych smeroch. Samozrejme, že najatraktívnejším čítaním je čítanie o aktuálnej hrozbe „zombie efektu“ mobilnej mánie. Ako ľudia vo všeobecnosti strácajú pozornosť, ako sa mení ich spôsob každodenného života, a ako sa menia marketingové spôsoby získavania pozornosti. Ale okrem toho sa Hayes zaoberá aj sociálnou pozornosťou. Autor sa odkazuje na mnohé diela psychológov, antropológov alebo ekonómov a na ich základe podporuje svoje argumenty. Mnohé v knihe spomínané diela sú potom zaujímavým odkazom pre ďalšie čítanie v tomto smere.
Zaujímavý je aj autorov pohľad do minulosti. Porovnáva vznik sociálnych sietí a dobu internetu s inými vynálezmi modernej civilizácie a naznačuje určitú rezervovanosť pri prehnaných negatívnych záveroch. Hyperbolické hrozby zo zmeny najmä v oblasti nových technológií sa skrátka objavujú v histórii dosť často na to, aby sme ich mohli aj v tomto smere ignorovať. Konkrétne informácie síce pôsobia ako zaujímavé pikošky, ale svoj účel splnia.
Kniha je nabitá inšpiratívnymi a podnetnými informáciami. jej odvrátenou stranou môže byť pre niekoho forma, akou Hayes pristupuje k svojej argumentácii. Konkrétne by sme mohli tvrdiť, že jeho písanie často spadá do náhodného, niekedy až príliš chaotického a neukotveného rozprávania. Hayes sa ťažko sústreďuje na jednu vec. Naopak sa oveľa radšej odráža rôznymi smermi naprieč časom a priestorom a vo výsledku ostávajú na pamäti skôr jeho načaté motívy, ktoré vyťahuje z inej literatúry. Vo svojej podstate to ale nemusíme brať príliš negatívne, pretože účel informovať ostáva aspoň z časti naplnený. A tých informácií, či možno lepšie povedané obrysov informácií, je tu naozaj plno.
Vyberme si aspoň jednu z mnohých, ktorá nás zaujala, a to je otázka večnej zábavy. Hayes vychádza z ďalekej minulosti a ponúka nám akúsi paralelu v otázkach šťastia, naplnenosti a práce verzus zábavy. Všetko vychádza z podstaty priemyselného kapitalizmu, ktorý dal vzniknúť tzv. voľnočasovej triede, čo sú originálne slová Thorsteina Veblena. Okrem neho Hayes spomínaná ďalších významných mysliteľov alebo spisovateľov zaoberajúcich sa modernou spoločnosťou a ich potrebou sa odrezávať od nenaplnených zamestnaní smerom k lacnej zábave. Ľudia predsa zvyknú často hovoriť, že videli alebo čítali „takú oddychovku.“ Nič náročné. Eufemizmus ospravedlňujúci vlastné nízke kritéria. Iný by to možno nazval ako obyčajnú blbosť, ale tu už sa dostávame do osobného konštatovania doby.
Volanie sirén sa neskôr zaoberá internetom ako takým. Hayes spomína Google, nástup informačnej doby a na záver zamieri aj k otázkam priamo súvisiacich so sociálnymi sieťami. Stručne vysvetľuje trolovanie, ačohentizmus alebo konšpirácie. Svetlým momentom knihy sú aj náznaky toho, ako z celého kolobehu vystúpiť. Ako získať naspäť svoju myseľ. Za spomenutie rozhodne stojí aj princíp obmedzenia. Je to jeden zo spôsobov, ktorý Hayes ponúka ako cestu naspäť. Ticho a nečinnosť a navrátenie mysle spod každodenného kolonizovania mysle a nedobrovoľnej pozornosti.
Knihu Volanie sirén vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Siren’s call
Autor: Chris Hayes
Počet strán: 296
Vydavateľstvo: Tatran, 2025
Preklad: Martin Kolenič
