Skutočnosť, že sa klasické diela slovenskej literatúry, až na pár výnimiek, nedajú len tak ľahko kúpiť v kníhkupectve a záujemca lepšie obíde, ak navštívi slovenské antikvariáty, považujeme za nešťastnú. Skutočné dôvody prečo tomu tak naozaj je autor tejto recenzie nepozná, a tak mu neostáva iné, než logicky zvaľovať vinu na malý slovenský trh alebo nízky záujem čitateľov. Veď len na sociálnych sieťach sa pod novým vydaním Hájnikovej ženy ocitol hneď prvý komentár, že kto už dnes číta Hájnikovu ženu?Otázka by možno lepšie mohla znieť, kto už dnes číta?! Pritom nemusíme byť v tomto ohľade úplne striktní. Veríme, že Babičku Boženy Nemcovej tiež veľa Čechov nečítalo, ale pozná ju hádam každý. A čo je ešte dôležitejšie, hádam každý Čech je na ňu aj hrdý v tom národnom zmysle slova. Pretože literatúra má silu podnecovať k národnej hrdosti, a to už ani netreba hovoriť o tom, ak ide o literatúru kvalitnú a krásnu. Veľmi pozitívnou správou preto ostáva, že vydavateľstvo Tatran prišlo s novým vydaním Hájnikovej ženy, o ktorej všetko toto dozaista platí.
Hájnikova žena Pavla Országha Hviezdoslava je lyricko-epická báseň, ktorá patrí medzi to najlepšie, čo možno z domácej tvorby čítať. Minimálne, čo sa týka lyricko-epickej tvorby. Príbeh knihy rozpráva o láske dvoch ľudí a jednej osudovej tragédii, ktorá ich privedie na okraj vlastných síl. Hájnikova žena je silne ovplyvnená kresťanským náboženstvom a symbolika tu na čitateľa číha azda na každej strane. Celý príbeh by sme mohli považovať ako biblickú alegóriu. A to nielen vzhľadom k silnému motívu prírody, ktorá v knihe hrá veľmi dôležitú úlohu, ale aj vzhľadom k hlavným dvom protagonistom, Hanke a Michalovi Čajkovým, a taktiež k ich náprotivku, Artušovi Villánimu.
Z lyrického hľadiska je kniha náročnejšia na sledovanie. Orzságh sa veľmi rád zahráva so spodobovaním, s rytmikou a tempom a niekedy sa zdá, že tento druh formalizmu prebíja obsahovosť. Ale to je pravdepodobne vecou vkusu a básnik by vám asi tvrdil niečo iné, než laik poézie. Naopak to epické a dramatické je v knihe naopak hodné obdivu. Napríklad už len prvé stretnutie medzi Hankou a Artušom je výborným a pútavým rozprávaním, ktoré možno zrovnávať so svetovou klasickou epikou alebo drámou. Akonáhle sa postavy dostávajú do interakcie, Hviezdoslav ponúka výborný text, skvelé výmeny, postrehy aj symbolické obrazy. Je to zrozumiteľné, pôsobivé a veľmi silné čítanie a človeka to jednoducho baví.
Už v týchto momentoch epického rozprávania sa do popredia dostáva forma typickejšia pre drámu, a preto nie je ani veľmi prekvapujúce, keď sa v závere knihy naozaj stávame svedkami zmeny štýlu. Text zrazu na krátku chvíľu dostáva podobu divadelnej hry. Je to síce iba pár replík, ako keby sa autor zabudol alebo to hádam ani veľmi neriešil a potom sa opäť dostávame naspäť k lyricko-epickej forme. Tieto obmeny však absolútne nevadia. Dielu naopak dodávajú oveľa komplexnejšiu podobu s čím súvisí aj prítomnosť rôznych spevov a samostatných básní. Nápomocný ostáva aj sprievodný komentár Dany Podradskej, rovnako ako všetky jej texty v tomto vydaní, ktoré môžu pomôcť Hviezdoslavovu klasiku lepšie pochopiť. Samozrejme, komentárov sa netreba dogmaticky pridŕžať. Čitateľ má ako vždy voľnú ruku precítiť a pochopiť umelecké klasické dielo po svojom a s komentárom dokonca môže viesť aj vlastný dialóg.
Na záver nesmieme opomenúť podobu vydania knihy, pretože tá je skrátka nádherná a na prvý pohľad okamžite hodnotná. Text dopĺňajú nádherné ilustrácie Zsolta Lukácsa, ktoré celej knihe dodávajú na jedinečnej atmosfére. A čo si budeme hovoriť, frázy, že nesúď knihu podľa obalu ostávajú v tomto prípade viac než otázne, pretože v tomto obale sa tá Hájnikova žena predsa len akosi lepšie číta. A pre tých, ktorý by ku knihe prichádzali s pochopiteľnými obavami, najmä z lyrického uhľa pohľadu, povedzme len jedno. Nie všetko treba hneď pochopiť, no za tie momenty a pasáže, ktoré nám naozaj hovoria do duše, tak za tie to celé rozhodne stojí.
Knihu Hájnikova žena vydáva vydavateľstvo Tatran.
Názov: Hájnikova žena
Autor: P. O. Hviezdoslav
Počet strán: 280
Vydavateľstvo: Tatran, 2025
Ilustrácie: Zsolt Lukács
