Ken Follett nás berie do ďalekej minulosti, aby nám vyrozprával príbeh o vzniku jednej z najznámejších starovekých stavieb v histórii ľudstva. Román Stonehenge: Svätyňa času ponúka zdramatizovaný pohľad do centra kmeňových konfliktov, ktoré nemusia byť na základe historických zistení vzdialené realite. Práve v tomto tkvie autentická pútavosť Follettovho románu. Fikcia ovplyvnená skutočnosťou prináša jedinečný pohľad do zaniknutého sveta. A Ken Follett je v tomto ohľade osvedčeným autorom.
Stonehenge: Svätyňa času je kolektívny román. Nezameriava sa výhradne na jedného hrdinu alebo hrdinku. Follett sa sústreďuje na tri kmene v rámci jedného priestoru s názvom Veľká pláň. Sú tu pastieri, roľníci a lesáci. A uprostred nich ostáva Monument, svätyňa, v ktorej slúžia svoje obrady kňažky na čele s veľknažnou. Na tomto hracom pláne rozohráva Follett zmes príbehov, pričom sa opakovane vracia k jednému ústrednému motívu, ktorý súvisí práve s Monumentom a s jeho obnovou. Autor si vzhľadom na rozsah diela môže dovoliť dlhšie epizódy bez toho, aby sa držal hlavnej linky. Výsledkom je často pútavé rozprávanie, plné napätia, lásky a vzájomného priateľstva.
Ako býva pri historickej fikcii zvykom, príbeh je silno ovplyvnený praktikami a zvykmi starovekej spoločnosti. Už len otázka rodinných vzťahov a plánovaného manželstva dokáže vydať za dostatočne dramatické čítanie, pretože konflikt sa ponúka celkom očividne. Je to možno trochu obohraná platňa, že zaľúbenci nemôžu byť spolu na základe spoločenských pravidiel, a preto utekajú navzdory nebezpečenstvu za vlastnou nekonečnou láskou, ale bez rozdielu na všetko povedané a napísané, Follettovi sa v tomto ohľade darí rozvíriť naozaj pútavý kolotoč okolností. O to viac, keď k tomu primieša uveriteľné postavy. Žijeme s nimi ich trápenia, ich radosti a o to väčšia je bolesť a šok, keď ich osudové rozhodnutia nevychádzajú podľa plánu. Nehovoriac o tom, keď sa zvrtnú ku krvavému rozkolu.
Kniha funguje ako košatý strom. Je tu mnoho vedľajších vetiev. Niektoré sú silnejšie, nesú na svojich bedrách oveľa viac, iné vetvičky nedostanú toľko priestoru a niektoré vetvy sú dokonca tvorivými okolnosťami prelomené v rozpuku. Dá sa to chápať v pozitívnom aj v negatívnom duchu. Najmä tie silné epizódy, ak sú rozohrané výborne a pútavo, je škoda, keď ich zrazu Follett utne a vracia sa k nim len veľmi vlažne. Na ich miesto síce príde nemenej zaujímavá náhrada, ale už predsa len nemá toľko energie, aby nás dokázala pohrúžiť ako niečo vybudované a potom záhy odstrihnuté.
V epicentre diania ostáva túžba prežiť. Každý kmeň sa stará o vlastné blaho. Nádej zomiera posledná, no veľkým prínosom pre jej naplnenie ostáva práve spomínaný Monument. Je to práve vďaka nemu, kedy kňažky predpovedajú štyri ročné míľniky, z nich najpodstatnejší ostáva letný slnovrat. Je to vďaka nemu, kedy dokážu predpovedať návrat lesnej zvery, úrodné dni a s nimi súvisiace ročné obdobia. Aj preto je Monument dôležitou súčasťou ľudského spoločenstva. Jeho obnova na kamennú verziu (po tom, čo bol opakovane zničený) je potom záverečnou kapitolou samou osebe.
Stonehenge nás tak okrem medziľudských príbehov, pozýva nahliadnuť aj do útrob toho, ako sa formovala kamenná verzia najznámejšej starovekej svätyne. To čo bolo kedysi predmetom dohadov, či dokonca až konšpirácii, ožíva na základe historických výskumov do beletrizovanej podoby a my tak máme možnosť stáť pri rozhodovaní, pri uvažovaní, pri plánovaní, ako dostaň kamene z Kamenného údolia, ako dokázať niečo dovtedy nepredstaviteľné, a ako spoločnými silami dosiahnuť zdanlivo nedosiahnuteľné.
Knihu Stonehenge: Svätyňa času vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Circle of Days
Autor: Ken Follett
Počet strán: 488
Vydavateľstvo: Tatran, 2025
Preklad: Ivana Roháčová
