★ ★ ★ ☆ ☆
Štúdio Disney už nejakú dobu oživuje svoje animované klasické filmy, no na rozdiel od oživenia, alebo remaku hraného filmu z roku 1996, sa tvorcovia rozhodli urobiť po vzore dnešných únavných trendov, „origin“ príbeh známej antagonistky, Cruelly de Vil. Ťažko by sme mohli vychádzať z postavy, ako ju stvárnila geniálna Glenn Close. Toto je ešte len mladá Cruella. Dievča menom Estella, tiahnuce prirodzene proti prúdu. Dievča vedome potláčajúce svoju zlú stránku osobnosti, aby zapadlo. Či už do školského systému, alebo do pracovného kolektívu. Avšak, ako urobíme zo zlosyna, sympatického vodcu príbehu? Pomerne ľahko. Postavíme ho do sporu s ešte väčším zlom. Podobne, ako to robí aj Joker (2019), kedy zlý svet plodí zlé postavy, aj Cruella sa musí adaptovať a bojovať so zlom, ako inak, než práve zlom.
Cruella sa inšpiruje minulým príbehom a jeho postavami. Od základov ich premodeluje a vtisne im nový zmysel. Aspoň zatiaľ.
Je to podivuhodné klbko navzájom previazaných okolností, ktorým je nasilu vnucovaný nový rozmer. Najviac je to viditeľné pri znázornení agresívnych dalmatíncov. Nielenže sú to krvilačné beštie, ktoré si chcú dať malú Cruellu na večeru, psy sú dokonca ešte aj vykonávateľmi smrti Cruellinej mamy. Napočudovanie, Cruella nepociťuje k psom väčšiu nenávisť. Ich hrôzostrašný akt definuje celkom inak. Psy vychádzajú z celej situácie pomerne nevinne, napriek tomu, že ponúkajú príbehu zadné dvierka, kadiaľ sa môže uberať druhý plán Cruellinej absencie citov k zvieratám. Bez rozdielu na tom, že o žiadnej necitlivosti nemôže byť ani reč, pretože Cruella je sama o sebe najmä módna dizajnérka, a ako taká vidí len vlastné záujmy. Alebo inak povedané, pre šaty neváha zdrať z kože 99 dalmatínskych šteniatok.
To je ale budúcnosť. Je síce neodmysliteľná pre danú postavu, ale tvorcovia sa s touto skutočnosťou viac-menej slušne popasovali. V podstate sa s ňou popasovali vlastne dosť dobre, vzhľadom na to, koho sa rozhodli pasovať do hlavnej úlohy hrdinky nového príbehu. Najlepší spôsobom ako si Cruellu vychutnať je zabudnúť na všetko minulé a pristupovať k dielu s čistým štítom. Síce nám týmto spôsobom unikne viacero referencií a známych postáv, no divák sa aspoň ubráni zbytočnému porovnávaniu a nelogickým záverom. Ironicky, tvorcovia sa touto filozofiou sami neriadia, keďže nám do cesty posielajú známe postavy, ako je Anita Darling alebo jej budúci manžel Roger. Zmätenosť a umelo budované spojivá sú potom viac než na mieste.
Rozprávanie je modelované do podoby jednej únavnej montáže za druhou.
Skvelý soundtrack a pop rockový nádych devastuje nevyváženosť rozprávačskej formy. Jedna hudobná pecka strieda druhú, opakovane a opakovane, až tento efekt začne doslova biť do očí. Akoby film nedokázal ustáť na vlastných nohách a do každej scény si potreboval pomáhať nejakou rockovou klasikou. Film sa týmto spôsobom naťahuje do takmer neznesiteľnej dĺžky, čo našťastie zachraňujú dve hlavné predstaviteľky. Prvou je samozrejme relatívne dobrá mladá Cruella (Emma Stone), ktorá je dobrá len preto, že sa (zatiaľ) nezníži k zabíjaniu zvierat. Druhou je potom „obrazne povedané“, zlá Cruella, módny mogul menom Baronka (Emma Thomson). Najmä zrod Cruelly je pôsobivou príležitosťou pre Emmu Stone. Mladá herečka sa tejto výzvy doslova zmocňuje a jej herectvo filmu nesmierne pomáha.
Cruella nie je podobne spackaný film ako minuloročná Mulan (2020). Film síce balansuje na hrane neprirodzeného konštruktu, ale darí sa mu to ustáť. Stále tu však možno cítiť vykalkulované schémy a scenáristické pochody, ako celý projekt uchopiť a zároveň ho čo najúčinnejšie podojiť. Otvorené finále sľubujúce pokračovanie, je už dnes doslova zívajúcim presýtením. Je to pohľad poza čarovnú oponu a divákovi namiesto filmu, bijú do očí už len vzorce a schémy niečoho marvelovsky otrepaného. Cruella dokáže byť zábavná, dokáže ponúknuť reprezentatívny pokrok modernej doby, ale vo svojom rozprávačstve dokáže byť aj pomerne únavná.
