Recenzie,Seriály

Sandman recenzia: Adaptácia slávneho komiksu sa Netflixu podarila

★ ★ ★ ★ ☆

Opakované snahy previesť komiksové dielo Neila Gaimana, Sandman, na plátna kín alebo televízne obrazovky, nadobudli po rokoch až vyčerpávajúci charakter. Vidieť konečne adaptáciu Sandmana sa ironicky stalo skôr zdrojom fanúšikovských snov. Dokonca by sme mohli povedať, že podobne ako iné knižné alebo komiksové predlohy, ktoré by fanúšikovia mohli označiť za „ťažko sfilmovateľné“, Sandman určite patrí medzi tie ikonické. Našťastie už teraz môžeme bez pochýb povedať, že nový Sandman od Netflixu sa nad mieru vydaril.

Sandman pokrýva prvé dva grafické romány Neila Gaimana.

Seriál o desiatich epizódach je rozdelený presne na polovicu. Prvých päť dielov (a polovica šiesteho) vychádza z knihy Sandman: Preludia a nokturna, zvyšné epizódy potom sledujú udalosti z druhej knihy s názvom Sandman: Domček pre panenky. Seriál sa drží svojej predlohy vierohodne. Napriek tomu, že niektoré postavy majú inú rasu alebo pohlavie, výsledok je v podstate rovnaký. Dôležité je povedať, že hlavná postava kráľa snov mnohých názvov (Sen, Morfeus, Sandman), ktorú stvárnil Tom Sturridge, nemohla vo finále vyzerať a znieť lepšie. Ani na sekundu nemusíme pochybovať nad podobou titulnej postavy, tak ako ju poznáme z pôvodného komiksu. Prichádza k nám jednoducho prirodzene a netreba si na ňu vôbec zvykať, ako sa to v prípade castingu pri iných projektoch, neraz stáva.

Už prvý ikonický diel nás vezme do vizuálne podmanivého sveta, kde sa mytologické postavy naprieč kultúrami, prelínajú s tými pop-kultúrnymi. Je to síce v oveľa menšej miere ako v komikse, no aj v seriáli nájdeme pár veľmi známych príkladov. Sandman začína v roku 1916 snahou vášnivého okultistu a mága Rodericka Burgessa (Charles Dance) uväzniť Smrť. Dôvodom je pokus získať naspäť život svojho mŕtveho syna, ktorý padol počas prvej svetovej vojny v bitke o Gallipoli. Pri rituáli sa však v temnom podzemí Burgessovho panstva, zmenenom na magické väzenie, neobjavuje Smrť, ale jej brat, Sen. Nielenže sa kráľ snov ocitá uväznený v Burgessovej sklenenej vitríne, trúchliaci otec navyše vezme Morfeovi tri predmety jeho moci. Rubín, prilbu a mešec. Tým, že Sen stráca svoju moc, svet pohltí spavá nemoc, ktorá pozmení osudy miliónov ľudí na celej planéte.

Úvodné uväznenie Sna rozpúta okolnosti, ktorými nás sprevádza celá prvá séria.   

Prvých päť epizód sledujeme, ako sa Morfeus snaží získať naspäť ukradnuté predmety svojej moci. Pri tom stretáva napríklad Johannu Constantinovú (Jenna Coleman) pohlavne striedajúcu komiksového Johna Constantina, alebo Johna Deeho (David Thewlis), túžiaceho vďaka rubínu kráľa snov, zmeniť svet na viac úprimné miesto. Zdanlivo šľachetné úmysly však majú neočakávane negatívne dôsledky. Jednou z najsilnejších momentov týchto častí je ale bezpochyby výborne stvárnená návšteva pekla, ako vystrihnutého s Danteho Inferna. Vyvrcholením celej epizódy je potom výborne vystavaný súboj s Luciferom (Gwendoline Christie).

Cesta do pekla je jeden z vizuálnych vrcholov seriálu.

Presne v polovici sa seriál láme a podobne ako komiksová predloha druhej knihy, dostáva aj seriál oveľa fragmentovanejší charakter. Morfeus vchádza do úzadia a na jeho miesto prichádza príbeh Rose Walkerovej (Vanesu Samunyai), ktorá hľadá svojho nezvestného brata. Navyše, Rose sa nevedomky stáva hybnou silou, takzvaným vortexom, schopným zničiť pevnú bariéru medzi snom a realitou. Okrem týchto dvoch hlavných dejových liniek sa však seriál môže pýšiť aj veľmi vydarenými mini epizódami. Jednou z tých najpútavejších je dozaista príbeh o Robertovi Gadlingovi, ktorý odmietol zomrieť, a tak sa každých sto rokov stretal so Snom v miestnej krčme. Sám Morfeus prichádzal k Hobovi, ako Roberta nazýval, z čisto filozofických a výskumných pohnútok, aké je to pre človek žiť naveky.

Postupujúcu spomalenosť kontrastuje kongres sériových vrahov.

Presne tento spôsob filozofického uvažovania je na Sandmanovi tak pútavý. Gaiman je vášnivý rozprávač, ale aj mysliteľ. A jeho úvahy sú veľmi pekne zaznamenávané aj v seriálovej podobe jeho diela. Sandman od Netflixu vierohodne zachytáva atmosféru a nádych komiksového Sandmana, a to je dobrá správa. Je toho veľmi málo, dokonca pri prvých šiestich epizódach, takmer nič, čo by sa dalo seriálu vytknúť. Mierna únava prichádza až neskôr, pretože do tej doby Sandman ani trochu nenaháňa čas nudnou vatou, ako to veľmi často robia súčasné seriály. Táto spomalenosť sa v určitej miere prejaví až neskôr. Našťastie sú tieto momenty kontrastované postavou Korinťana (Boyd Holbrook), pričom za spomenutie rozhodne stojí jeho účinkovanie na kongrese sériových vrahov.

Seriálová adaptácia Sandmana splnila očakávania. Je dosť pravdepodobné, že veľa fanúšikov bude potešených, pretože seriál nemá veľa príležitostí, čím by vyslovene urazil. Naopak, veľmi vydarene zhmotňuje dušu Gaimanovho slávneho diela, čo je pri sledovaní seriálu ľahko rozpoznateľné. Veľkým prekvapením je navyše aj emočná stránka seriálu. Tento emočný náboj prichádza v nečakaných momentoch, no prekvapí a o to viac diváka zaujme. Zo všetkého najviac, ale hádam nikdy neomrzí uhrančivý voice-over hlavného hrdinu. Je to magnetický poetizmus hodný počúvania a postava Sandmana tým ešte len pôsobivejšie ožíva v nefalšovanej podobe.  

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.