Filmy,Recenzie

Predátor: Korisť recenzia: Masaker, doslova aj prenesene

★ ★ ★ ★ ★

Pri sledovaní nového Predátora si človek opakovane hovorí, že toto by chcel vidieť na veľkom plátne. Nový film predátorskej franšízy, Predátor: Korisť (Prey) je tentoraz obsahom streamovacích služieb, čo je azda jediná škoda, nemôcť si vychutnať tento akčný film vo veľkom štýle. Postava Predátora sa po kultovom prvom filme Johna McTiernana z roku 1987, už do podobne kvalitných vôd nedostala. Kvalita na seba nechala čakať dlhých 35 rokov. A až teraz si môžeme vďaka režisérovi Danovi Trachtenbergovi a jeho tvorivému tímu, konečne vychutnať Predátora tak, ako sme ho chceli vždy vidieť.

Predátor: Korisť je akčný film tohto roka.

Príbeh je v podstate veľmi jednoduchý a priamočiary. Nachádzame sa v koloniálnej Amerike, konkrétne na Veľkých prériách v roku 1719. Mladé dievča Naru (Amber Midthunder) patrí do kmeňa Komančov. Spolu s bratom Taabe (Dakota Beavers) sa jedného večera vydávajú po stopách pumy, ktorá odvliekla jedného z členov kmeňa. Ten večer však Naru zisťuje, že zatiaľ, čo neohrození Komančovia hľadajú svojho druha a zároveň striehnu na krvilačné zviera, v lesoch číha niečo oveľa nebezpečnejšie. Naru si je vedomá toho, že patrí do skupiny bojovníkov a lovcov. Sama preto oduševnene trénuje so svojím tomahavkom, ktorý si veľmi impozantne (videoherne), prerobí s kusom lana na nebezpečnú zbraň.

Nielen vylepšený tomahavk, ale všetko ostré a bodavé sa Naru ešte bude hodiť. Predátor je v podstate stále tá istá a jednoduchá hra na lovca a loveného. Je to známy súboj medzi dvomi protivníkmi. Nič viac a nič menej. Vzhľadom na túto premisu, ktorá vychádza z niečoho tak banálneho, ako je hra na mačku a myš, môže Predátor v zlých rukách, veľmi ľahko skončiť podobne banálne, ako Votrelec vs. Predátor (2004), alebo jeho tragické druhé pokračovanie z roku 2007. Našťastie, Predátor: Korisť si veľmi dobre uvedomuje základnú premisu. V tomto bode vychádza pokračovanie (resp. prequel) najmä z prvého filmu, a nejedným odkazom mu vzdáva hold. A podobne ako prvý film, aj Predátor: Korisť je najmä prepracovaný a úderný akčný film. Dovolím si dokonca tvrdiť, akčný film tohto roka.  

Žiadna tuctová akcia tentoraz nehrozí.

Okrem zásadnej inšpirácie McTiernanovej klasiky tu narazíme aj na Iñárrituovho Revenanta Zmŕtvychvstanie (2015). Okrem toho, že divák od Predátora očakáva akčný masaker, ktorý sa bezpochyby dostaví, tvorcovia nám ponúkajú aj skvelú filmársku prácu. Akoby v tomto uhrančivom svete koloniálnej Ameriky nemalo niečo tak nadpozemské, ako Predátor robiť. Jeff Cutter za kamerou sa necháva inšpirovať Emmanuelom Lubezkim v naturalistickom prístupe k prostrediu. Jeho sledovanie postáv nám odkrýva bohato vystavaný svet všade okolo. Týmto spôsobom eliminácie všetkých možných umelostí si nás film okamžite získava na princípe pútavej autenticity. To je pri historickom filme, ako nám to nedávno ukázal aj Severan (2022), veľmi dôležité. Kamera a prirodzené svetlá, nám potom len vychádzajú v ústrety.

Keď prichádza na scénu Predátor a jeho brutálne loviace schopnosti, autenticita pre nás už dopredu vystavala ten jedinečný priestor, kedy násilie získava oveľa údernejší charakter. Ale Trachtenberg nechce vsádzať iba na animálny naturalizmus. Jeho akcie sú síce drsné a živočíšne, ale každá jedna akcia je skrátka prepracovaným „tanečným číslom“. Ani jeden moment akcie netrpí únavnou tuctovosťou. Predátor a jeho smrtiace hračky má obrovský priestor, aby sa predviedol. A predvádza sa v tom najlepšom možnom svetle. Neraz sa tak stane, že výsledok krvavej akcie si nás okamžite získa. Je to skrátka skvelá zábava a neúnavný kolotoč súbojov.

Naru (mber Midthunder) a jej verný tomahavk.

Predátor je výborný nepriateľ, vďaka čomu je divák úprimne angažovaný v boji.

Predátor: Korisť dokázal v mnohých ohľadoch nadviazať na originálny film. Niekedy sú odkazy priznané („Ak môže krvácať, môže aj zomrieť.“), inokedy sa k nim ako keby dejovo blížime, no Trachtenberg nám veľmi inovatívne kazí naše očakávania (scéna s bahnom). Dokonca aj po hudobnej stránke sa filmu výrazne darí. Sarah Schachner, ktorú si režisér filmu všimol na základe jej výbornej práce na soundtracku k videohre Assassin´s Creed Valhalla, nesklamala ani tentoraz. Jej hudba dokáže dodávať šírej krajine jedinečný rozsah a akcii vítanú údernosť.

Postava Predátora je napriek tomu, že ho všetci dobre poznáme, rovnako atraktívna a záhadná, ako pre divákov, ktorý ho objavovali prvýkrát. Je to výborný nepriateľ, vďaka čomu je divák úprimne angažovaný do jeho porazenia. Stojí na strane Naru a jej Komančov a záleží mu na ich prežití. Sympatizujeme s postavami, najmä potom s Naru a jej bratom Taabe. Nezabudnime taktiež na jej šikovného psa. Predátor: Korisť je skrátka masaker, doslova aj prenesene. A fanúšik franšízy môže byť iba rád, že Predátor sa konečne dočkal kvalitného prídavku do svojej kolekcie.  

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.