V dnešnej dobe zvýšenej frekvencie dezinformácií, hoaxov, pochybností alebo čírej hlúposti a iracionality, prichádza kniha, ktorá si dáva za cieľ obhájiť rozum. Racionalita vychádza z logiky, filozofie, matematiky a umelej inteligencie. Autor knihy Steven Pinker je presvedčený, že civilizovaný svet napreduje vďaka inteligentnému človeku. Primárnym zámerom jeho novej knihy je snaha poukázať na normatívne modely uvažovania, ktoré nám v praxi pomôžu „nájsť odpovede na otázky o „správnom“ riešení problému a o tom, ako sa k nemu dopracovať.“ Pinker pristupuje k racionalite ako k empirickej hodnote. Ako k matematickému príkladu, ktorý možno logicky vyriešiť a preukázať správnosť svojho tvrdenia.
Filmový režisér Woody Allen povedal, že neverí vo filmové ceny, ani umelecké súťaže. Film nie je beh na sto metrov. Nedá sa s istotou potvrdiť, že daný film je najlepší a zaslúži si hlavnú cenu. Pri (čestnom) športe to ale neplatí. Človek s najlepším časom vyhráva. A podobne pristupuje k argumentácii aj Steven Pinker. Názory sú názormi, dokiaľ nejde o fakty. Racionalita sa pokúša čitateľov naučiť a presvedčiť, že veci majú svoje matematické riešenia, na základe ktorých môžeme prísť k racionálnym výsledkom. Čísla neklamú. Pinker k tomuto účelu využíva najmä nástroje logiky, pravdepodobnosti, náhody, konjunkcie alebo kauzality. Okrem nich autor knihy používa ešte celý rad ďalších cudzích názvov, ako indukcia, disjunkcia alebo kondicionál.
Racionalita vsádza na intelektuálnu formu.
Pokiaľ vám tieto názvy nič nehovoria, Pinker ich relatívne dobre vysvetlí, či už z technického hľadiska, alebo na reálnych príkladoch zo života. Odvrátenou stranou ich prítomnosti je veľmi pravdepodobná možnosť čitateľovho zahltenia. Pre tento prípad je vhodné spomenúť ako Pinker porovnáva rýchle emócie a pomalú racionalitu. Sám autor priznáva, že racionalita môže byť pre niektorých ľudí nudná. Je to ako keby sme porovnali bulvárny článok plný bludov a obsiahlu, niekoľko stranovú esej z časopisu The Atlantic. Ale Pinker si ani azda len neuvedomuje (alebo možno aj áno), ako veľmi sebareflexívne znejú jeho slová v nadväznosti na jeho knihu s názvom Racionalita. Pretože jeho kniha má naozaj tendenciu skĺznuť do zvlhávaných, nudných a suchopárnych výpočtov formálnych rekonštrukcií, mnemotechnických symbolov alebo hypotetických sporov.
Našťastie sa nedá povedať, že by na nás Pinker hádzal svoje cudzie názvy a odborné poučky ako formu predvádzania sa. „Poznám aj toto – tak to tam napíšem,“ ako sa to, nielen v našich končinách žurnalistiky a literatúry, neraz stáva. Bohužiaľ skôr platí, že jeho matematická a logická vášeň musí byť s čitateľom zdieľaná. Inak bude zahlcujúco otravná. Akonáhle sa však Pinker odvracia od svojich logických príkladov a hádaniek (čo je menej často, než by sme si priali), jeho text ponúka tradične, ducha a myseľ, podnecujúce informácie. Pinker sa zameriava na okolnosti posledných rokov a podáva vlastný zaujímavý názor založený na jeho obľúbených štatistikách.
Kritike sa nevyhnú ani mienkotvorné média.
Podobne ako v prípade Pinkerovej predchádzajúcej knihy, Buď svetlo, aj v Racionalite nájdeme množstvo pozitívneho nazerania na moderný svet. Tentoraz je ale Pinker oveľa viac opatrnejší. Inak by samozrejme nemusela vzniknúť nová kniha, ktorá poukazuje na meniace sa nálady v spoločnosti. Pinker kritizuje antivaxerov, kritizuje bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa alebo čiernobiele myslenie ľudí. Odborne, takzvaná falošná dichotómia. Kritike sa ale nevyhne ani nezodpovedná a krátkozraká práca niektorých novinárov a vedcov. Pinker používa výrazy ako neformálne omyly (chceme vyhrať argument aj za cenu klamstva) alebo ad hominem, útoky na mravný základ človeka. Kritizuje súčasný trend afektívnych klamov, ktoré sa dnes stávajú bežnou metódou argumentácie.
„S veľkou chuťou ich využívajú aj v akademickom prostredí a mienkotvorných novinách. Sme svedkami potláčania a napádania myšlienok len preto, že ich zástancovia v minulosti niečo vyviedli. Pekne to odráža posun v chápaní podstaty presvedčení: od myšlienok, ktoré môžu byť pravdivé alebo nepravdivé, k vyjadreniu morálnej a kultúrnej identity človeka. Zároveň vidíme zmenu aj v chápaní poslania u novinárov a vedcov: prešli od hľadania poznania k presadzovaniu sociálnej spravodlivosti a iných morálnych či politických cieľov.“ Píše Pinker. Podobnosť so slovenskou žurnalistikou je v mnohých prípadoch očividná.
Oveľa reálnejšie hrozby namiesto tých falošných.
Veľmi zaujímavý je aj Pinkerov štatistický pohľad na policajnú brutalitu voči americkým Afroameričanom. Jeho pohľad na terorizmus, skresľovanie reality a tvorenie prehnane negatívneho obrazu sveta. „Ak sa zauzlíme v negatívnom myslení na základe nesprávnych údajov, stanú sa z nás cynici, ktorí začnú spochybňovať schopnosť vedy, liberálnej demokracie a inštitúcií globálnej spolupráce zlepšiť stav ľudstva. Výsledkom môže byť fatalizmus alebo radikalizmus: výzva na zrušenie systému, vyčistenie žumpy či posilnenie lídra, ktorý sa pasuje do role záchrancu sveta.“ Píše Pinker a jeho slová hrajú známe tóny súčasných dní.
Avšak Pinker sa nedomnieva, že súčasný trend sociálnych sietí stojí za zvýšeným rozšírením dezinformácií a konšpiračných teórií. Autor si dobre uvedomuje historickú tradíciu konšpirácií a ich priamej spoluviny na osobných, či globálnych ľudských pohromách. Či už ide o čarodejnícke procesy, nenávisť voči Židom alebo nedôveru vo vakcíny. Pritom Racionalita sa snaží poukázať na oveľa reálnejšie hrozby, namiesto tých falošných a iracionálnych. „Racionalita nás žiada, aby sme rozlišovali medzi tým, čo pravda je, a tým, čo chceme, aby bola. Prosto, aby sme nestrkali hlavu do piesku, nestavali vzdušné zámky alebo neznevažovali niečo len preto, že je to momentálne mimo nášho dosahu.“
Steven Pinker si uvedomuje, že jeho kniha dokáže v mnohých pasážach pôsobiť zložito. Akonáhle sa dostaneme k predposlednej kapitole, „Prečo ľuďom šibe“, sám autor priznáva, že konečne „prichádza kapitola, na ktorú ste všetci čakali.“ A to čakanie bolo popravde naozaj neraz náročné. Ale uprostred všetkého toho spletitého uvažovania obsahuje Racionalita nespochybniteľne poučnú a najmä výstižnú podstatu iracionálneho sveta, založeného na emóciách, mýtoch a pseudovede. Otázkou ostáva, či sa kniha svojím formálnym, intelektuálnym poňatím, dokáže dostať k človeku, ktorý ju potrebuje najviac. Pretože odpoveď je vzhľadom na podobu Racionality, skôr skeptická.
Knihu Racionalita vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Rationality
Autor: Steven Pinker
Počet strán: 368
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Martin Djovčoš
