Filmy,Recenzie

Prekliatie Salemu recenzia: Hororové béčko pôsobí seriálovo, ale pobaví

★ ★ ★ ★ ☆

Mohli by sme povedať, že súčasná seriálová tvorba už je na úrovni celovečerných filmov, ale v skutočnosti to platí skôr naopak. Súčasná filmová tvorba (minimálne v tomto prípade) sa dostala na úroveň seriálov. Týka sa to aj novej filmovej adaptácie románu Stephena Kinga, Prekliate Salemu. Film od samého začiatku hľadá svoj filmový slovník a jeho začiatok by sme si mohli veľmi ľahko pomýliť s prvou epizódou rovnomenného seriálu. Ktovie, či by v tomto seriálovom prípade neboli filmoví fanúšikovia aj kritici dokonca pozitívnejšie naladení.

Prekliatie Salemu môže mať ako film nedostatky. Môže pôsobiť skratkovito a unáhlene. Hlavná dvojica hrdinov, spisovateľ Ben (Lewis Pullman) a jeho nádejná známosť Susan (Makenzie Leigh, ktorá mimochodom nehrá vôbec dobre), má ďaleko od sympatických ťahačov príbehu. Potrebovali by sme minimálne ďalšie dve hodinové epizódy, aby sme si ich trochu viac obľúbili. No napriek tomu všetkému, ak zoberieme Prekliatie Salemu ako hororové béčko, ako zábavnú jednohubku, alebo naozaj ako zvláštny mix medzi filmom a seriálom, dokážeme si túto októbrovú nalaďovačku celkom slušne užiť.   

Ak už sa bavíme o seriáloch, Prekliatie Salemu môže jeden pripomínať, ale na druhú stranu nemá nič z toho, čo dnes robí množstvo seriálov neznesiteľnými. A to je zbytočná vata. Prekliatie Salemu naopak nemá čas na zbytočné prehlbovanie medziľudských vzťahov. Má za cieľ splniť objemný príbeh s množstvom zvratov. Film sa teda pohybuje skôr na poli béčkového hororu 80. alebo 90. rokov. Taktiež ale pripomína relatívne nie až tak starý hit od Netflixu s názvom Fear Street (2021). Minimálne, čo sa týka formálnej a rozpočtovej stránky. Film jednoducho pobaví vo svojej vlastnej kategórii a počas tohto októbrového obdobia ide o celkom slušný výber na neskorý večer.

Prekliatie Salemu má výbornú atmosféru. Téma prisťahovalectva spájaná s európskym upírom veľmi pekne vzdáva hold tomu najznámejšiemu votrelcovi z Transylvánie, ale za spomenutie rozhodne stojí aj Kingova vlastná kritika americkej spoločnosti. Bez toho, aby sme prezrádzali príliš veľa z deja, prezraďme aspoň, že podobenstvo s autami a s duševnou smrťou prináša aspoň trochu hlbšej a vítanej metafory. Za spomenutie rozhodne stojí aj ikonická scéna s klopaním na okno, ktorá vyšla skvele a bola jednou z mnohých scén, ktoré atmosféru mestečka zaplaveného upírmi, vhodne vygradovala. Prekliatie Salemu tak nemusí byť veľký film, ale ako hororové béčko určite pobaví.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *