★ ★ ★ ★ ☆
Pluk mizerov (SAS: Rogue Heroes) v úvode každej svojej epizódy uvádza titulok, že príbeh, ktorého budeme svedkom, je založený na skutočných udalostiach. Táto informácia je o to viac umocnená dodatkom, že „udalosti, ktoré sa zdajú byť najviac neuveriteľné, sú prevažne pravdivé.“ Avšak túto informáciu nemožno brať inak, ako len súčasť štýlového prevedenia niečoho nesmierne zábavného a odviazaného. Pre lepšiu predstavu nám môže poslúžiť Tarantinova nedávna tvorba historických filmov, ktoré si uvedomujú, že sú fiktívne filmy a podľa toho k svojej látke aj pristupujú. Bez ohľadu na to, že ich historická paleta môže byť skutočná. Podobne (aj keď nepriznane) funguje aj Pluk mizerov. Je to skrátka skvelá zábava.
Seriál vychádza z rovnomennej knihy Bena Macintyra, pojednávajúcej o zrode, dnes už prestížnej, britskej špeciálnej jednotky S.A.S. (Special Air Service). Píše sa rok 1941 a africká kampaň je v plnom prúde. Nemecký wermacht sa s podporou talianskych jednotiek a pod velením generála Rommela, úspešne prebíja severnou Afrikou. Rommelove jednotky obliehajú mesto Tobruk, ktorého pád, ako nám seriál na úvod zreteľne pripomenie, by znamenal pád Suezského prieplavu, pád Afriky, a pre efekt dodajme ešte aj absolútne víťazstvo nacistického Nemecka. Znie to dramatickejšie. Práve v tejto kritickej chvíli sa z radov tých najproblematickejších britských vojakov, začína rodiť výsadkárska záškodnícka jednotka. Ich cieľom je preniknúť ďaleko za nepriateľke línie a pod rúškom noci vyhadzovať do povetria nemecké a talianske základne.
Pluk mizerov si zachováva nákazlivú energiu a odhodlanie svojich postáv.
Scenár k seriálu napísal Steven Knight, tvorca Peaky Blinders. Je to práve tento seriál, ktorý má istú štylistickú podobnosť s Plukom mizerov. Mohli by sme si ľahko predstaviť, že pred tým než sa Tommy Shelby stal gangsterom, ako vojak pôsobil práve vo svete Pluku mizerov. Ústrednou trojicou hlavných postáv je whisky obľubujúci David Stirling (Connor Swindells), emočne impulzívny básnik Paddy Mayne (Jack O’Connell) a ten jediný rozvážny, oddaný a seriózny Jock Lewes (Alfie Allen).
Okrem nich sa v štýlovom prevedení zoznamujeme aj s ostatnými členmi výsadkárskeho komanda. A keďže toto je svet plný drsných chlapov, ostrých vtipov a neotesaných rozhovorov, formálny prístup tomu taktiež zodpovedá. Do sebavedomého kroku nám hrá zväčša rock alebo punk a Paddy Mayne zatiaľ mláti hlavu svojho nadriadeného o piano.
Pozitívnou zmenou v nálade je skutočnosť, že napriek opakovanému odľahčovaniu situácie sa nemusíme báť, že by sme počas akcie a bojov stratili pocit strachu o naše postavy. Akonáhle sa naši hrdinovia púšťajú strmhlav do samovražednej misie, všetka sranda končí. A to je dobrá správa. Postavy si nás týmto spôsobom získavajú na svoju stranu. Ich vzťahy nás napriek zdanlivej bezstarostnosti zasahujú. Maska v čase ohrozenia života padá a na krátku chvíľu nám dáva možnosť nazrieť dovnútra. A to dokonca aj v prípade tých, o ktorých by sme niečo podobné nikdy nepovedali. Pluk mizerov si práve týmto štýlom zachováva dekórum potrebnej vážnosti.
Štýl, ktorý nepotrebuje historickú autenticitu.
Občas sa prihodí, že si tvorcovia pomáhajú pri prezentácii odohrávajúcich sa okolnosti reálnymi zábermi z tréningu. Vojaci skáču z pohybujúceho sa nákladného auta, skáču z lešenia alebo sa preháňajú v džípoch po nedozerných dunách púšte. Asi by sme klamali, ak by sme tvrdili, že podobné scény nás o to viac nevťahujú do tohto drsného, chlapského sveta, ktorý je napriek svojmu krvavému kontextu, inštinktívne príťažlivý. Ale vzhľadom na štýl seriálu je táto dokumentárna snaha viac než špekulatívna. Dokonca možno až zbytočná.
Zbytočne pôsobia aj úvodné titulky informujúce, či už o skutočnosti prebiehajúcich okolností, alebo o červenej čiare v podobe Tobruku. Sú to práve tieto kontraproduktívne titulky, ktoré si vo finále protirečia. Človek by na ich základe očakával, že keď Tobruk padne, (a my vieme, že padne), okolnosti naberú oveľa dramatickejší charakter. Ale to sa nestane. Tobruk na dôležitosti neočakávane strieda Malta a v krátkom slede udalostí sa veci vyriešia v náš prospech.
Na druhú stranu, Pluk mizerov nesledujeme kvôli historickým udalostiam, bez rozdielu na tom, ako silno by to po nás seriál mohol vyžadovať. Pluk mizerov oveľa viac funguje ako mačo zábava. Akcia je skvelá. Triky sú zväčša v poriadku, no je poznať, že financie tu chýbali. Nemožno však tvrdiť, že by to celkovému dojmu škodilo. Oveľa zaujímavejšie sú napínavé záškodnícke momenty. Momenty v prestrojení uprostred nič netušiacich nepriateľských jednotiek. Tu si seriál zachováva výbornú atmosféru. Toto je špeciálna jednotka SAS ako ich chceme vidieť. A hravosť s akou naši hrdinovia pristupujú k zničenému vybaveniu nepriateľa, je len vítaná čerešnička na torte. Zábavná čerešnička, ktorá najmä s mužských obecenstvom seriálu, určite nejaký ten piatok ostane.
Seriál Pluk mizerov je dostupný na HBO Max.
