Filmy,Recenzie

Pinocchio recenzia: Robert Zemeckis a ďalšia nepodarená adaptácia

★ ★ ☆ ☆ ☆

Ak by Robert Zemeckis odteraz natáčal už len čisto hrané filmy, respektíve ak by úplne zanevrel na svoju neoblomnú obsesiu silou mocou využívať možnosti CGI technológie k vlastnému „ohurujúcemu“ štýlu, urobil by iba dobre. Pinocchio je ďalšia hraná adaptácia od Disneyho a nový prírastok do Zemeckisovej „virtuálnej filmografie“. Otázka, či sa vôbec oplatí adaptovať Disneyho klasické kreslené rozprávky do hranej podoby, by nemusela hádam nikdy vzniknúť, ak by celá rada týchto adaptácii neskočila prinajlepšom priemerne. Nový Pinocchio sa bohužiaľ k priemernosti šplhá len zubami nechtami.

Pinocchio stráca krok pomerne rýchlo, pritom vizuál nás presviedča o opaku.

Pinocchio sa drží svojej kreslenej predlohy pomerne verne. Aj napriek tomu, že keď si hraný film zaumieni niečo dotvoriť, robí to skôr nasilu, bezvýchodiskovo, alebo skrátka iba pre efekt. Ale o tom neskôr. Začiatok filmu nás privádza do Geppettovej dielne v podaní Toma Hanksa. Starého rezbára nachádzame spolu s cvrčkom Jiminym (Joseph Gordon-Levitt) pri vyrezávaní roztomilej bábky. Obraz akoby vypadol z kresleného filmu. Po stenách sú povešané kukučkové hodiny, tematicky zasadené v Disneyho klasických rozprávkach. Na stole pláva v akváriu zlatá rybka Cleo a na zemi si pozornosť vyžaduje ustavičným mňaučaním malý, čierno-biely kocúrik Figaro. Na skrinke si v rámčeku môžeme všimnúť fotografiu malého chlapca. Vďaka tomu sa z drevenej bábky okamžite stáva najmä pre Geppetta, ale aj pre nás, oveľa vzácnejší objekt.

Po tom, čo sa Geppettove prianie naozaj splní a Pinocchio pod vplyvom kúzla Modrej víly (Cynthia Erivo) naozaj ožíva, drevený chlapec musí zistiť, čo je dobré a čo je zlé. Pomôcť mu má pri tom jeho svedomie v postave malého Jiminyho. Ako sa však neskôr ukáže, Pinocchio je oveľa rozumnejší, ako jeho naivný kreslený originál. Nielenže sa dostane do školy, odkiaľ ho vyhodia na základe diskriminácie, Pinocchio si navyše na Ostrove rozkoše, veľmi dobre uvedomuje niečo od základu prehnité. A uvedomuje si to sám od seba, napriek zlému vplyvu nezbedného Lampwicka (Lewin Lloyd). Tým pádom sa celá pointa Pinocchia tak trochu vytráca. Pričom jednou z možností môže byť aj skutočnosť, že originálny film mohol vyznievať morálne dvojzmyselne. Minimálne, Pinocchio si už dnes do úst cigaru asi dobrovoľne (pod zlým vplyvom) nedá, nieto že ju jedným ťahom celú stiahne.

Ten Pinocchio vyzerá a znie takmer ako Casper.

Drevený chlapec si nás získava len ťažko.

Podobne ako samotný Pinocchio, aj film o ňom si nás získava len ťažko. Postavy, originálne aj novovytvorené, prichádzajú a odchádzajú bez akéhokoľvek hlbšieho zmyslu. Stromboliho asistentka Sabina (Jaquita Ta’le) vzniká umelo a zbytočne, (jej spevácke číslo je doslova tragickým krokom vedľa), pričom samotný Stromboli  (Giuseppe Battiston) vydesí len málokoho. Líška (Úprimný John) a Kocúr, ktorí by mohli zastať miesto trvácejších antagonistov, napočudovanie miznú do stratena, a ich absencia veru zaváži. Nie žeby tento film dokázala táto dvojica vytrhnúť z trestuhodnej povrchnosti, ale minimálne by sa mohli postarať o nejaký silnejší konflikt medzi postavami.

Disney a Netflix majú jednu spoločnú vlastnosť a to sú instantné filmy. Disneyho hraný Pinocchio trpí na povrchné triky a vizuál, zatiaľ čo kúzlo drevenej bábky hodenej do skazeného sveta, šumí do stratena. Vo finále ide o nudnú rozprávku, ktorú nezachráni ani celá partia zvieratiek, a ani až do prehrávania snažiaci sa Tom Hanks. Jediný svetlý bod je číra nostalgia vidieť poskakujúceho Pinocchia na ceste do školy a dokázať ohodnotiť ten malebný svet všade okolo. Bohužiaľ, film sa pri záverečných titulkoch nedočká hrejivých pocitov, ale rýchleho vypínania a zabúdania.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.