★ ★ ★ ★ ★
The Last Dance je jeden z tých dokumentárnych sérií, ktoré budú u množstva divákov hodnotené nadmieru subjektívne. Samozrejme, každé hodnotenie, každá recenzia alebo kritika umeleckého diela, filmu alebo knihy, je subjektívna. Avšak nová séria o Michaelovi Jordanovi je úplne iný level. Pre mnoho ľudí ide o nostalgický návrat do 90. rokov. Je to cesta naspäť do doby, kedy bol basketbal, pravdepodobne najmä vďaka Jordanovi, oveľa rozšírenejší šport medzi širokou verejnosťou, než kedykoľvek predtým a potom. Michael Jordan bol jednoducho superstar, ktorú pozná každý človek bez rozdielu, či sa o šport zaujíma alebo nie. Jedine Jordan spôsoboval to, že aj ľudia, ktorí v živote nemali športové ambície, zrazu pocítili vzrušujúce nutkanie začať hrať basketbal.
The Last Dance tento pocit obdivu a inšpirácie vracia do divákovho povedomia vo veľkom štýle.
Dokument je rozdelený do dvoch časových rovín. Hlavnou témou je posledná sezóna 1997-1998 úradujúceho tímu NBA, Chicago Bulls. Zároveň sa v jednotlivých epizódach posúvame od začiatkov hviezdnej cesty Michaela Jordana, ale aj jeho najznámejších spoluhráčov, ako Scottie Pippen, Dennis Rodman alebo tréner, Phil Jackson. Neskôr budeme mať možnosť bližšie spoznať aj ďalších hráčov ako Steve Kerr alebo Toni Kukoč. Hlavnou hviezdou však ostáva naďalej a zaslúžene, práve Michael Jordan. Vďaka tomu, že ešte v roku 1997 dovolili Chicago Bulls filmárom sledovať ich každý jeden krok počas sezóny, teraz máme možnosť vďaka obrovskému množstvu videonahrávok, nahliadnuť tam, kam sa fanúšikovia normálne nedostali.
The Last Dance bol kritizovaný najmä kvôli úzkej spolupráci Michaela Jordana na finálnom produkte. To môže byť vzhľadom na to, že ide o dokument najmä o jeho osobe, mierne problematické. A to z jediného dôvodu. Jordan nemusel súhlasiť s nelichotivými stránkami jeho života alebo jeho osoby a tieto skutočnosti sa tak potom nemuseli dostať do finálneho diela. Dokument bol z tohto hľadiska pochopiteľne kritizovaný, pretože ako napísal reportér Andrew Marchand z New York Post, „nebola to žurnalistika, bola to zábava.“ Avšak aj napriek tejto skutočnosti, na Jordana v dokumente nie je nazerané iba pozitívne. Vo výsledku Jordan často nevychádza ako „nice guy“, čiže nie je to žiadny dobrák, ani „v pohode chlapík“, ale neraz dostáva od svojich spoluhráčov nelichotivé pomenovania. Niekedy doslova nadávky.
Michael Jordan sa nebráni priznať svoj problém s gamblerstvom, ani s extrémnou žiadostivosťou.
Jeho extrémna súťaživosť potom priamo ovplyvňuje jeho odstrašujúcu povahu. Dokumentu sa v tomto ohľade výborne darí vykresľovať Jordana po mnohých stránkach doslova nelichotivo. Nič to však nemení na celkovom obdive, keď Jordan začne hrať. Ako diváci máme možnosť sledovať množstvo zápasov, množstvo výborných záberov aj momentov, a vtedy nielen každý fanúšik, ale dokonca aj nezainteresovaný divák, ostáva pozerať v nemom úžase.
The Last Dance je určite zábava, ale taktiež mám pocit, že Jordana po skončení dokumentu poznám oveľa viac ako človeka. Okrem toho divák spoznáva oveľa, oveľa viac a dostáva výborný prehľad o úžasnej ceste hviezdneho tímu, akým boli Chicago Bulls. Dokument navyše neostáva len pri obdive z Jordanovej nadľudskej schopnosti ísť si za svojím a vyhrávať. Posledné tri epizódy sú naviac nabité výbornými emóciami, pričom teraz nemám úplne na mysli emócie typu fanúšikovskej nervozity, či jeho alebo jej tím zvíťazí.
Vďaka dokumentu máme možnosť nahliadnuť ešte hlbšie do vnútra Jordanovej hry a spoznať celý kontext daného zápasu z oveľa osobnejšieho a ľudskejšieho pohľadu. Práve v tomto je dokument výborný a prekvapujúci. The Last Dance je návrat do centra ošiaľu z basketbalu 90. rokov. Je to výborný, zábavný, aj emotívny pohľad na osobnosť Michaela Jordana na vrchole svojej popularity.