Ochranca je priamym pokračovaním knihy Brány do Atén, anglického spisovateľa Conna Igguldena. Druhá kniha nadväzuje na okolnosti prvého dielu a bez akýchkoľvek zaváhaní nás okamžite vťahuje do srdca odvíjajúcich sa udalostí grécko-perzského konfliktu. Podobne ako sa Brány do Atén točili okolo bitky pri Maratóne a bitky pri Termopylách, Ochranca robí niečo podobné s námornou bitkou pri Salamíne a bitkou pri Platajách. Obe knihy sú formálne aj štýlovo veľmi podobné. V centre diania je ustavičná hrozba zo strany Perzie. Keď sa nevedie boj, vyjednávajú sa podmienky. Napriek tomu, že kniha vychádza zo skutočných udalostí, Igguldenovo rozprávanie azda nemôže pôsobiť viac fiktívne. Tento efekt nemusí byť dosiahnutý len prehnaným dôrazom pre vizuálne opisy epických momentov, ktoré vyznievajú skôr pateticky, ale jednoducho aj tým, že Iggulden nie je úplne zručný spisovateľ.
Príbeh knihy začína vyplienením Atén. Obyvatelia mesta sú evakuovaní na neďaleký ostrov Salamína, zatiaľ čo na mori prebieha námorná bitka medzi znepriatelenými stranami Grécka a Perzie. Hlavnou postavou ostáva neohrozený Temistokles, ktorý má v tejto dobe už nejeden prívlastok. Temistokles neľútostný, arogantný muž, Temistokles šťastlivec. Pravdou však ostáva, že jeho konaním majú Gréci oveľa väčšiu šancu prispieť k porážke početnej perzskej armády. A ak nie priamo k porážke, ako tvrdí Iggulden, tak minimálne k záchrane gréckych životov. Návrat do vyplienených Atén nie je pre Grékov úplne zničujúca skúsenosť. Naopak, v ich radoch vládne presvedčenie znovuzrodenia. Nádej ostáva v živote, ktorý sa vracia a zachováva si svoje hodnoty a ideály. Keď sa hrozba opäť vracia na dohľad, nehovoríme o hrozbe zničenia Atén. Tie už sme videli v plameňoch. Dokonca dvakrát. No aby si príbeh udržal akúsi dramatickú linku, Aténčania teraz čelia, ako tvrdí Temistokles, „úplnému zničeniu, vyhladeniu.“
Ochranca vkladá nádej do rúk jednotlivcom, ktorí stáli za zachovaním hodnôt a ideálov antického sveta.
Iggulden jasne naznačuje, že jeho hrdinovia boli základnými kameňmi pozitívneho postupu dejín. Nie je to ani tak v momentoch ťažkých bojov, ako skôr pri rozhodovaní, ktoré im predchádzalo. V dohovore knihy autor píše, že to bolo práve Temisteklovo presvedčenie snemu vybudovať vojnovú flotilu, ktoré spolu s lesťou vedúcej k odchodu Peržanov počas bitky u Salamíny, zachránilo západ. Napísal by som, že ide o odvážne tvrdenie, ale ako laik to radšej nechajme v hmlistom teritóriu pochybností. Bez ohľadu na skutočnosť, Ochranca sa naozaj primárne sústreďuje na svojich hrdinov. A tých úprimne povedané, nie je až tak veľa, a nie sú až tak zručne privedení k životu, ako by sa možno žiadalo. Pričom nejde ani tak o otázku skutočnosti, ako skôr o otázku beletrizovanej autenticity, ktorá by v nás ilúziu skutočnosti vytvorila.
Ochranca je kniha primárne určená fanúšikom antického sveta. Napriek tomu, že vojna patrí medzi najdramatickejšie motívy, aké v literatúre alebo v umení celkovo poznáme, (presvedčuje nás o tom najslávnejšia epická báseň), Ochranca tento efekt nedokáže plnohodnotne materializovať. Na rozdiel od prvej knihy, kde sa to Igguldenovi aspoň čiastočne darilo. Oveľa efektívnejším ostáva aspoň poučný charakter knihy. Mená slávnych bojovníkov otvárajú naše povedomie o dávno stratených osudoch, ktorých pričinením sa menili dejiny. Dozvieme sa o predkovi a menovcovi Alexandra Veľkého, ironicky, spojencovi Perzie. Alebo sa celkom z laického pohľadu dostaneme do zákulisia bitiek, o ktorých sme možno ani nechyrovali, na rozdiel od Maratónu alebo Termopýl. Ochranca týmto môže ponúknuť prvý krok do nového sveta, k novej literatúre a histórii. A ktovie, možno u niektorých čitateľov Ochranca prebudí novú vášeň objavovať ešte viac.
Knihu Ochranca vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Protector
Autor: Conn Iggulden
Počet strán: 320
Vydavateľstvo: Tatran, 2023
Preklad: Lucia Halová
