Milý Edward recenzia: Nie je nikto na kom by nezáležalo

Milý Edward recenzia: Nie je nikto na kom by nezáležalo

5. novembra 2020 0 Od Radoslav Irša

Milý Edward je nová kniha americkej spisovateľky Ann Napolitano. Autorka sa pri písaní nechala inšpirovať dvomi skutočnými leteckými tragédiami. Ústredný motív, „chlapca, ktorý prežil,“ vychádza z roku 2010, kedy sa v Líbyi zrútilo lietadlo smerujúce z Južnej Afriky do Londýna. Okrem 9-ročného holandského chlapca, ktorého záchranári našli stále pripútaného k sedadlu, asi 800 metrov od vraku lietadla, tragédiu nikto neprežil. Podobný osud čaká aj malého Eddieho. Ten cestuje spolu s rodičmi a so svojím starším bratom Jordanom z New Yorku do Los Angeles. Chlapec je jediný zo 191 cestujúcich, kto nehodu prežije. Bola by však chyba domnievať sa, že kniha Milý Edward je výhradne o špeciálnom chlapcovi. Naopak, Ann Napolitano nám svojím dojímavým príbehom dáva jasne najavo, že špeciálni sme všetci.

Chuck Palahniuk by možno namietal, no Napolitano sfukuje jeho teóriu o tom, že „nikto nie sme špeciálna snehová vločka“, s dokonalým prehľadom. Mohli by sme síce polemizovať, že každý z dvojice autorov myslí pod termínom „špeciálny“ niečo vlastné, Palahniuk skôr univerzálne a existenciálne, Napolitano oveľa osobnejšie, no istým spôsobom má pravdu jeden aj druhý. Autorka prichádza s niečím nadmieru ľudským, zdanlivo každodenným a predsa výnimočným. Jej kniha rozpráva o ľuďoch, o ich snoch, očakávaniach, láskach, ale aj trápeniach, rozchodoch a sklamaniach. Možno nemusia byť špeciálni pre svet ako taký, ale pre ľudí okolo seba, určite sú.

Je to práve medziľudská previazanosť, ktorá knihu Milý Edward jasne definuje.

Kniha je rozdelená do dvoch príbehových línií. Jedna sleduje Edwarda a jeho život po katastrofe, druhá sa vracia na palubu lietadla. Je to najmä tu, kde spoznávame aj iné postavy a ich minulosť. Medzi pasažiermi síce sedí viacero známejších osobností, ktorých mená sa po tragédii nevyhnutne dostávajú do výtlačkov novín, no Napolitano nezabúda na obyčajných ľudí. Týmto spôsobom dostáva každá, pre príbeh zvolená obeť tragédie, vlastnú tvár. Život obetí, pred verejnosťou často skrytý za jediné číslo, získava kontext a tým pádom emócie. Je to práve týmto spôsobom, ako sa viac približujeme bolestivej udalosti a jej dopadom na celé rodiny, kamarátov aj známych. Milý Edward je názov založený na listovom oslovení a dopisy hrajú v knihe veľmi významnú úlohu. Ich obsah totiž nesie želania a sny, ktoré sa už nikdy nenaplnia. 

Je to zvláštne, no autorka dokázala z tak extrémne ťaživej témy, akou je práve letecká tragédia, vo finále vydolovať isté upokojenie, dokonca ľahkosť.

Je to výdych po neskutočne dlhom čase strávenom pod hladinou. Edward stratí celú rodinu. Jeho melanchólia, prázdnota a necitlivosť presakuje zo strán a my cítime jeho absolútnu beznádej. Edward sa dostáva do domu jeho tety a strýka, ktorý sa už dlhšie snažia o potomka. Namiesto bábätka však prichádza 12-ročný chlapec, ktorý sa v novom prostredí, vzhľadom na traumatizujúce okolnosti, nedokáže veľmi uvoľniť. Bolesť ho po zotmení ťahá von do ulíc. Jeho kroky smerujú väčšinou na jedno konkrétne miesto, a to k novej kamarátke, susedke a rovesníčke, menom Shay.

Je to práve Shay, ktorá Edwarda prirovná k slávnemu Harry Potterovi. Podobne ako Harry Potter aj Edward je výnimočné dieťa a ostatní sa k nemu podľa toho aj chovajú. Toto oslovenie jasne nahráva celej špeciálnej aure okolo chlapca, ktorého otravné média neprestajne ospevujú. Autorka sa v tomto smere pohráva aj so súčasným trendom sociálnych sietí. Edward sa ich strání, akoby sa ich priam obával. Akoby mal strach čeliť konkrétnejším informáciám a novým odhaleniam. Obrovské množstvo výsledkov, ktoré mu vyskočí po zadaní svojho mena do Googlu, ho doslova šokuje. Veci sa začnú meniť až v momente, keď sa Edward dostáva k záhadným dopisom. Ich obsah je možno bolestivý, no odhaľuje mu niečo, čo by v médiách hľadal len ťažko.  

Ironicky, nie je to iba Edward, kto je dôležitý, pretože prežil, je to Shay, kto je dôležitá, pretože kvôli nej Edward napokon žije. Inak by ju neprirovnával ku kyslíku.

Je nesmierne milým prekvapením, že Milý Edward nie je ani trochu sentimentálna kniha. Aspoň ja osobne som pri jej čítaní nemal snáď ani raz pocit, že by sa autorka z danej neľahkej témy snažila vydolovať povrchné scény, aby nás dojala, alebo zbytočne rozcítila. Práve naopak. Ann Napolitano píše nesmierne prirodzene a otvorene. Jej text sprevádza pokorný rešpekt. Sama autorka sa jednoducho nestáva jednou z mnohých senzácie chtivých postáv, ktoré v knihe kritizuje. Jej zámerom je nahliadnuť do duše malého chlapca. Pristupuje k nemu opatrne, ako k porcelánu, jeden neuvážený pohyb a rozpadne sa jej pod rukami. Jej pohľad ostáva pohľadom súcitnej matky. Pre účel záchrany si skôr vyberá iné prostriedky, akou je aj postava úprimnej a otvorenej kamarátky Shay.

Milý Edward je nesmierne pútavá a emočne pohlcujúca kniha. My vieme, že to lietadlo pôjde dolu. Každá kapitola z paluby si preto udržuje napätie a zároveň ľútosť, že sledujeme postavy, ktorým ostávajú už len hodiny života. Nachádzame sa síce v lietadle, a pocity ohrozenosti a nebezpečia ostávajú potlačené niekde hlboko v podvedomí každého cestujúceho, aj tak je tu však prítomná, tá večná a každodenná otázka ohraničenosti života. Badateľné je to ako inak najmä v momentoch, keď si postavy robia plány a budúce rozhodnutia.

Finále knihy je silné a zanechá nás v príjemnom rozjímaní. Neviem úplne presne ako to autorka robí, no nálada v knihe sa mení podľa Edwardovho rozpoloženia a funguje to naozaj veľmi dobre. Jeho prebúdzajúca sa sila nás strháva a ťahá nás do oveľa odvážnejšieho teritória plného odhodlania a nádeje. Prichádza to v nebadanom momente, v jednom základnom uvedomení. Keďže Edward je priamo previazaný s textom, cítime jeho prebúdzajúcu sa silu, jeho odhodlanie, lásku aj odvahu. A nie je to len povrchným popisom udalostí, je to celková meniaca sa nálada a autentická hĺbka uvedomenia si, že síce žijem, no s tými ľuďmi na palube, ostávam navždy spojený. Tieto momenty v nás napokon zanechávajú jedinečný pocit, ktorý prichádza po okúsení niečoho výnimočného.

  • Originálny názov: Dear Edward
  • Počet strán: 268
  • Vydavateľstvo: Tatran, 2020
  • Preklad: Marianna Bachledová