Malé jablko recenzia: Prvotina Kataríny Hybenovej je skrátka výborná

Malé jablko recenzia: Prvotina Kataríny Hybenovej je skrátka výborná

10. mája 2021 0 Od Radoslav Irša

Malé jablko je názov prvej knihy slovenskej spisovateľky Kataríny Hybenovej. Hneď na úvod treba napísať, že ide o nesmierne pútavé a zábavné dielo, ktoré pravdepodobne aj vďaka autobiografickým prvkom oplýva atraktívnou autenticitou, mladíckou energiou a nezameniteľným pocitom horkej radosti. Je to horká radosť vyvierajúca z vlastného umeleckého sebavyjadrenia. A prečo práve horká radosť? Pretože napriek vlastnej túžbe sa naša hrdinka, Elena Stanková, dostáva do typického stavu rozpoltených, nádejných umelcov. Okrem toho je Malé jablko výborný román, perfektne zachytávajúci náladu mladého človeka, ako prisťahovalca v americkom veľkomeste.

„Žijem zvláštne paradoxný život – som šťastná, lebo som našla niečo, čo ma neuveriteľne napĺňa, no zároveň som vystresovaná troska, takmer paralyzovaná úzkosťou a strachom z budúcnosti.“  

Elena Stanková je mladá Slovenka, ktorá prišla do New Yorku študovať právo. Po roku štúdia však začne Elena svoj návrat do Bratislavy seriózne prehodnocovať. Nielenže sa už nechce vracať do starej práce na Slovensku, ale navyše sa rozhodne skončiť s celou právnickou kariérou. Spolu s kamoškou a spolužiačkou Gabi, pôvodom s Tel Avivu, sa obe dievčatá presťahujú do finančne menej náročného podnájmu v umelecky sa prebúdzajúcej brooklynskej štvrti s názvom Bushwick. Je to práve toto miesto, ktoré Elenu uchváti natoľko, že začne o Bushwicku a jeho obyvateľoch písať vlastný blog. Napriek značnej pozornosti a výbornej odozve je však Elena konfrontovaná čeliť nielen finančným problémom, ale aj končiacim sa vízam.

Malé jablko samozrejme totálne očarí mladých ľudí so skúsenosťami v cudzine, avšak kniha je sama o sebe až príliš dobrá na to, aby zaujala len určitú skupinu ľudí.

V tomto momente sa prepnem do štýlu Eleny Stankovej a napíšem z prvej osoby, úprimne a nezaobalene, ako veľmi mi Hybenovej kniha spestrila tento knižný rok. Možno to je tým, že som to absolútne nečakal. Od prvotiny slovenskej autorky by som asi čakal hocičo, no takto neprerušovaný čitateľský záujem asi nie. Možno je to tým, že autorka pristupuje k svojej knihe úprimne, otvorene a pravdivo. V knihe je cítiť závan skutočnosti a vďaka Hybenovej skúsenému peru je nám táto skutočnosť predávaná veľmi pútavo. A možno je to tým, že som sa o knihu musel od prvej chvíle, čo nám pristála doma, deliť s manželkou, pričom podobný knižný boj naša domácnosť ešte nevidela. Zároveň treba spomenúť, že naše spoločné debaty o jednotlivých postavách v knihe sú len jasným dôkazom toho, ako zručne im dokázala Hybenová vdýchnuť život. Osobne sa domnievam, že dôvodom môže byť opäť najmä autobiografická karta autorky.

Malé jablko sa pomimo venuje aj veľkému množstvu okrajových tém, ktoré Elenu v New Yorku stretávajú. Hybenová sa v knihe venuje v menšej časti sexismu, rasizmu, homosexualite alebo problematickej džentrifikácii. V osobnejšej miere sa potom sústreďuje na úlohu prisťahovalectva, a ako dokáže takýto človek v cudzine uspieť a splnil si svoj takzvaný „americký sen“. Scéna, kedy jedna z vedľajších postáv doslova prosí svoje kamarátky, aby s ním odišli z Ameriky naspäť domov je dojímavým príkladom zdanlivo bezvýchodiskového zúfalstva. V tomto rozhodnutí vytrvať napriek zhoršujúcej sa finančnej situácii, opakovaným odmietaniam pracovných žiadostí, alebo narastajúcim pochybnostiam sa ukrýva skvelý dramatický konflikt.

Elena Stanková doslova zvádza boj o vlastnú existenciu, a to je niečo emočne hodnotné.

Nechcem písať, že Malé jablko je „oddychovka“, pretože, keď počujem slovo „oddychovka“ pri hodnotení nejakého diela, väčšinou ide o snahu onálepkovať alebo prelepiť v pozitívnom duchu niečo, čo nemusí byť dvakrát pozitívne. Pritom Malé jablko funguje ako dokonalý príklad niečoho, čo vo vlastnej kategórii funguje veľmi dobre. Aj knihy o Harry Potterovi sú „oddychovky“, pričom väčšina z nás by asi netvrdila, že ide o zlé diela. Naopak, ide o skvelý príklad ľahšej literatúry, ktorý jednoducho hrá na všetky správne struny a čitatelia tomu absolútne prepadnú. Kniha si nás jednoducho získa svojou dobrou a nákazlivou energiou. A my jej všetko zlé odpúšťame a necháme ju nech čaruje. Vyzveme ju nech nás opantá, nech nás vláka do svojho sveta. Bez vzdoru a bez výčitiek.

A potom niet divu, že mám zrazu neskutočnú chuť na kávu, chcem vypadnúť von medzi ľudí, chcem bývať v malej izbe rušného veľkomesta, chcem písať a každý deň nabehať kilometre newyorských ulíc s foťákom na krku a s knihou v ruke. Poznávať umelcov, niektorých viac, iných radšej menej. Chcem popíjať gin s tonikom na streche výškovej budovy s výhľadom na milión malých blikajúcich svetielok v diaľke a počúvať pritom ruch veľkomesta. A potom len s hrôzou v očiach sledovať zostatok na účte a dúfať, že zajtrajšok prinesie vytúženú odmenu. Táto minca má predsa aj svoju odvrátenú tvár. V prípade ženskej hrdinky vo svete prevládajúceho sexizmu a násilia, možno ešte oveľa bolestivejšiu. Kataríne Hybenovej sa podarilo naladiť na tú správnu vlnu a jej kniha funguje po všetkých smeroch výborne.

Knihu Malé jablko vydáva vydavateľstvo Tatran.

  • Autor: Katarína Hybenová
  • Počet strán: 380
  • Vydavateľstvo: Tatran, 2021