Luca recenzia: Pixar mieri na menšieho diváka v slnečnom príbehu o priateľstve

Luca recenzia: Pixar mieri na menšieho diváka v slnečnom príbehu o priateľstve

19. júna 2021 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ☆

Nová pixarovka s názvom Luca sa nepúšťa do komplikovaného príbehu, ktorý ulahodí deťom aj dospelým. Možno si tvorcovia z Pixaru uvedomili, že niektoré ich filmy sú dokonca viac pre dospelých ako pre deti. Teraz sa však strany vymieňajú. Nový animovaný film je venovaný primárne menším divákom. Luca tematicky zvoľňuje a prináša nám jednoduchý príbeh o sile priateľstva. V jednom momente spoločnej jazdy dolu kopcom na provizórne skonštruovanej Vespe, sa na povrch dostane určitá silnejšia symbolika medzi dvomi kamarátmi. Pripomína to klasický taliansky príbeh o vzťahu dvoch chlapcov, po vzore filmov ako Talentovaný pán Ripley (The Talented Mr. Ripley, 1999) alebo Daj mi tvoje meno (Call Me by Your Name, 2017). Dospelého diváka to vzhľadom na talianske zasadenie okamžite zasiahne. Ale v skutočnosti to do filmu ako je Luca netreba ťahať. Toto je príbeh o priateľskej láske, oddanej pomáhať aj za cenu vlastného ohrozenia.

Luca a Alberto majú jediný cieľ, symbol slobody – moped Vespa.

Luca žije aj spolu so svojou rodinou na podmorskom dne. Samozrejme nie je človek a oficiálny názov jeho druhu nám nie je známy. Ľudia by ho však pomenovali, ako „morský netvor“. Luca je osamelý chlapec. Každý deň chodí so svojimi rybkami „ovečkami“ na pašu, kde sa ako malý chlapec prirodzene sám nudí. Dobrodružstvo prichádza až s novým kamarátom Albertom. Alberto je tiež „morský netvor“. No Alberto sa na rozdiel od Lucu nebojí chodiť na „obávanú“ pevninu. Nielenže Lucu naučí ako chodiť (v zábavnej scéne, kde „chodenie je vlastne ako plávanie, len bez vody“), ale oveľa dôležitejšie, zoznámi ho s krásnou Vespou, symbolom slobody, mladosti a krásy. Je to práve Vespa, ktorá má pre Lucu znamenať voľnosť od rodičov, ktorí ho chcú na popud jeho nebezpečných výletov na súš, poslať k výstrednému a doslova priehľadnému, ujovi Ugovi.

Luca a Alberto skúšajú na súši nové a veľmi dobré veci.

Ako už bolo spomenuté, príbeh je oveľa jednoduchší, azda aj okresanejší, ako je u Pixaru zvykom. Fantazijný podmorský svet ostáva čisto v priestoroch Lucovho rodného domu. Nie je tu žiadne podmorské mestečko, ani komunita podmorských obyvateľov. To všetko nájdeme skôr na pevnine, v prístavom talianskom mestečku s názvom Portorosso (názov si ctí Mijazakiho film z podobne talianskeho prostredia, Porco Rosso z roku 1992). Keď sa Luca s Albertom odvážia začleniť medzi obyvateľov, nielenže stretajú novú priateľku Giuliu, ale dozvedajú sa aj o prestížnom triatlone, ktorého víťazstvo by chlapcom zaručilo ich vysnívanú Vespu. Jediným problémom je arogantný Ercole Visconti, ktorého vyčíňanie melodramatická Giulia nenazve inak, ako „vláda teroru“, alebo „zlá ríša nespravodlivosti.“

Sila priateľstva a oddanosti sa vo finále postará o dojímavé emócie.

Luca nemusí byť najhlbšou pixarovkou, ale ako animovaný film pre deti funguje skvele. Talianske prostredie je dotiahnuté do atraktívnej podoby slnka, mora, cestovín a nefalšovaného talianskeho prízvuku. Už len počúvať malú Giuliu jej opakujúce sa vymenovávanie syrov v podobe zvolaní, „Santa Mozzarella!“, „Santo Pecorino!“, „Santa Ricotta!“, je vysoko nákazlivou spomienkou na cestu z kina. A pravdepodobne ešte ďalej. Luca má podobných momentov oveľa viac a radosť filmu nemožno uprieť. Je to príjemné sledovanie s dobre zvoleným záporákom a jeho vtipnými poskokmi. Animácie si dali záležať na teatrálnosti a melodramatickosti pohybov a prednesov a je to veľmi zábavné. Humoru ako takého je síce poskromne, čo ale neznamená, že nám film ako celok nevyčarí úsmev na perách.