Tam hore recenzia: Debutový alegorický román o ľudstve

Tam hore recenzia: Debutový alegorický román o ľudstve

23. júna 2021 0 Od Radoslav Irša

Tam hore je názov debutového románu mladého slovenského spisovateľa menom Matúš Mahút. Tam hore je alegorická kniha plná historickej a náboženskej symboliky, rozprávajúca prvotný príbeh stvorenia ľudskej civilizácie a jej vývoja. Vzhľadom na to, že autor má v dobe vydania svojej prvotiny len 24 rokov, ide o pomerne odvážne zameranie. Napriek tomu by boli akékoľvek pesimistické závery unáhlené. Thomas Mann mal 25, keď mu vyšli majstrovský Buddenbrookovci (1901), Goethe mal 25, keď mu vyšlo, Utrpenie mladého Werthera (1774). Veru odvážne porovnávania, povedal by si niekto. Ale načo niekoho dopredu podceňovať?

Literárni kritici by pri podobnom vážení diel azda aj s posmechom mávli rukou, a to celkom isto ešte predtým, než by vôbec vynaložili akékoľvek úsilie si Mahútovu knihu, čo len poťažkať. Avšak po okúsení diela môžeme s ľahkým svedomím potvrdiť, že mladý autor kypiaci talentom, zvláda úctyhodný boj. V istých momentoch dokonca veľmi úctyhodný. Ale porovnávať knihu Tam hore so spomínanou literatúrou, ostáva predsa len nebezpečným údelom. Ktovie. Ak by sme to povedali veľmi nadnesene, možno to chcelo ešte jeden rok počkať. 

Tam hore začína viac než sľubne. Predtým, než zavítame do obávaného Kolosea.

Samozrejme sa pri čítaní knihy nemožno riadiť niečím tak povrchným, ako je vek autora. Podľa autorských teórií sa dá dokonca tvrdiť, že autor, či autorka, nemá vo finále s jeho, či jej knihou po vydaní nič spoločné. Výsledné umelecké dielo si napokon žije vlastným životom. A v tomto prípade to platí doslova. Tam hore začína ťažkým a namáhavým stvorením jednej civilizácie opíc. Pre vrešťana ide symbolicky a zároveň doslova o pôrod, keď sa silou mocou driape a usádza na vrchole Veľkého stromu. Je to boj sám o sebe. Aha je meno prvej opice, ktorá sa o svoje postavenie na strome musí čiastočne podeliť s dvoma prišelcami. Spoločenstvo sa rýchlo rozrastá. Netrvá dlho a príbeh začne naberať biblické, inokedy mytologické a aj historické okolnosti ľudských dejín.

Ako už bolo spomenuté, kniha a jej udalosti sa odvíjajú pomerne biblicky. A to formálne („a bolo to dobré“, „a bol spokojný“, atd.), ale aj obsahovo. Aha sa baví so slnkom, podobne ako sa Mojžiš baví so svojim Bohom. Podobné paralely sú veľmi pekne vystavané a veľmi zručne podávané. To isté platí aj z mytologického hľadiska, napríklad pri scéne s darom ohňa.  Podobne ako Biblia, aj Tam hore naberá rýchly sled udalostí. Veci sa vyvíjajú extrémne rýchlo, čo je zozačiatku pomerne vítaná podoba alegorického textu. Vznikajú slová, jazyk, farby, značky, iné modly, aj proces pochovávania. Napočudovanie, veľa veci vzniká pod rukami tých istých postáv, a že ich nie je vzhľadom na časový rozsah rozprávania, príliš veľa.

V jednom momente sa text triešti a na jeho miesto prichádza nový hlas.

Príchodom Kolosea, respektíve Veľkého kolesa, na scénu, ktoré mimochodom vzniká veľmi zjednodušeným spôsobom, údajne preto, lebo opice vraj chcú nejakým spôsobom „zabíjať čas“, prichádza taktiež aj zvláštny odklon od pôvodného rozprávania. Nielenže je zvláštne, že jedna z prvých troch opíc spoločenstva, ktorej postavenie by sme hľadali niekde celkom inde, sa stáva alter-egom rímskeho gladiátora, alebo lepšie povedané, hollywoodskeho Gladiátora, Mahút sa navyše začne viac venovať celkom zbytočným bojovým scénam. Zrazu sa rozohráva rada nedôveryhodných momentov, ktoré veľmi často končia násilnou vraždou. Naši hrdinovia začínajú zomierať. Bohužiaľ zomierajú, keď ešte ani poriadne nezačali žiť. Čitateľ si k nim jednoducho nemá možnosť vybudovať vzťah, čím je ich prípadná smrť len vlažnou okolnosťou.

V tomto okamžiku kniha mierne stráca dych. Akonáhle sa začnú rozohrávať snahy o konflikt medzi postavami, výsledok je kostrbatý. Je to povrchná plavba po hladine scén a okolností, ktoré obsahujú zvraty a rozhodnutia, no ktoré bohužiaľ dopadajú na absenciu autenticity. Je to škoda, pretože Mahút píše dobre, ale v rámci rozohraného príbehu ostáva jeho text pri rýchlom slede prázdnych scén. Ako keby sa všetko odohrávalo na základe desiatich opísaných vzorov, bez toho, aby sme sa venovali aspoň jednému z nich do hĺbky.

Tam hore ostáva knihou najsilnejšou vo veľmi pôsobivom znázornení silných momentov ľudskej histórie. Či už ide o rôzne symboliky náboženstva, hry o moc alebo podobenstvá s postavami našich dejín. Je radosť všetky tieto momenty rozpoznávať a nachádzať v nich Mahútove zdroje inšpirácie. Verím, že aj opakované čítanie dokáže priniesť niečo nové. Niečo, čo si čitateľ možno nemusí prvýkrát ani len uvedomiť. V tomto ohľade je text veľmi múdro prezentovaný a človeka baví postupne odkrývať nové a nové civilizačné pokroky a pády.   

Knihu Tam hore vydáva vydavateľstvo Tatran.  

  • Autor: Matúš Mahút
  • Počet strán: 288
  • Vydavateľstvo: Tatran, 2021