Knihy

Edward Gorey: Ak ste fanúšikom Tima Burtona, potom ste fanúšikom aj Edwarda Goreyho

Knižný ilustrátor a spisovateľ Edward Gorey nesie významný podiel na množstve filmov a kníh populárnej kultúry. Najznámejším z tvorcov, inšpirovaný práve, u nás menej známym ilustrátorom, je slávny filmový režisér, Tim Burton. Filmy ako Beetlejuice (1988), Predvianočná nočná mora (Nightmare before Christmas, 1993) alebo Mŕtva nevesta (Corpse Bride, 2004) nesú jasné znaky Goreyho štýlu. Jeho rukopis však nájdeme aj mimo diela Tima Burtona. Keď autor Daniel Handler písal sériu kníh, Rada nešťastných príhod, pod pseudonymom Lemony Snicket, sám o sebe tvrdil, že pri písaní „nevkusne vykráda Edwarda Goreyho.“ Ironicky, ako sám autor tvrdil, v roku 1999 Goreyho nikto nepoznal. Pritom diela ako Adamsova rodina, Coraline Neila Gainmana alebo Neobyčajné deti slečny Peregrinovej, tí všetci vďačia svojej podobe, aj spomínanému ilustrátorovi.  

Edward Gorey sa narodil v roku 1925 v Chicagu. Od malička prepadol knihám. Čítať začal už v troch rokoch, a ako sám Gorey prezradil, do ôsmych mal prečítané všetko od Victora Huga. Obľuboval viktoriánsku a gotickú literatúru 19. storočia. Miloval Frankensteina, Draculu, ale aj Alicu v ríši divov s ilustráciami Johna Terriela, a iné diela Lewisa Carrolla. Obrovskú inšpiráciu naňho mal Max Ernst s knihou Týždeň milosti (Une Semaine de Bonté, 1934). Išlo o sériu koláží poskladaných z výstrižkov z vtedajších encyklopédií, románov, katalógov a novín. Absencia akéhokoľvek textu ponúkala ľuďom vlastné interpretácie, typické pre surreálnu tvorbu. Gorey našiel v surrealizme okamžité zaľúbenie. Čím menej vysvetľovania text ponúkal, tým lepšie. A to sa stalo Goreyho mantrou.

Ilustrácia z knihy The Doubtful Guest (1957)

Okrem diel európskeho surrealizmu sa Edward Gorey inšpiroval aj vizuálnym umením z Japonska a Číny.

Jeho hlavnou charakteristikou bola stručnosť a zdanlivá jednoduchosť. Jeho obrázky väčšinou sprevádzal len krátky text, niekedy veršovaný, inokedy prozaický. Za svoj život vyprodukoval až 116 kníh. Jeho prvá kniha vyšla v roku 1953 a niesla názov, The Unstrung Harp. Ďalšie diela rýchlo nasledovali. Gorey niekedy vydal až dve knihy za rok, pričom vystriedal množstvo vydavateľstiev. Jeho knihy boli raz veľké, niekedy malé, dokonca až útle stvorenia. Písal a najmä kreslil rovnako pre deti, ako aj pre dospelých. Ilustroval knihy spisovateľov, ako boli T.S. Eliot, H.G. Wells, Edward Lear alebo Samuel Beckett. Jeho knihy však často nemajú viac ako tridsať strán a ich predaj bol o to komplikovanejší. Ich obsahom bola väčšinou melanchólia, dotyk morbídnosti, ale aj nevýslovnej vtipnosti, irónie, až cynizmu.

Jednou z najhlavnejších tém Goreyho tvorby však bola smrť. Ilustrátora fascinovali staré fotografie, objekty vo fáze rozkladu, poznačené neúprosným časom. Jednou z najznámejších kníh ostáva dielo s názvom The Gashlycrumb Tinies z roku 1963. Ide o príbeh poskladaný z písmen abecedy, pričom každé písmeno predstavuje jedno z 26 detí, a jeho, či jej predčasného úmrtia. Síce sa podľa popisu môže ľahko zdať, že ide o mrazivý obsah, opak je pravdou. Je to presne ten druh burtonovskej, či lepšie povedané goreyovskej, smrteľne vraždenej melanchólie, okorenenej ironickým nadhľadom.

Ilustrácia z knihy The Gashlycrumb Tinies.

Gorey neostal iba pri knižných ilustráciách. Bola to práve práca v divadle, ktorá mu priniesla zaslúženú slávu.

V 70. rokoch sa Gorey stal hlavným dizajnérom novej divadelnej inscenácie Draculu, za ktorého získal ocenenie Tony. Vďaka Goreyho začleneniu do súboru produkcie, sa z divadelného predstavenia stalo nezameniteľné dielo nesúce jeho autorský rukopis. Z Draculu sa rýchlo stal Dracula Edwarda Goreyho. Nielenže mu vyslúžil ďalšie spolupráce, akou bola napríklad aj tvorba úvodnej znelky do mysteriózneho detektívneho seriálu Mystery! (1980), ale navyše mu Dracula priniesol dostatok financií, aby mu prakticky zaplatil nový dom na polostrove Cape Cod v Massachusetts.

Edward Gorey neznášal New York. Nemal rád Manhattančanov, ktorých považoval za falošných, a možno aj vďaka tomu sa nedržal naspäť vo vlastnej výstrednej prezentácii. Dá sa povedať, že Edward Gorey bol jeden z prvých hipsterov ako ich poznáme dnes. Na tvári si pestoval bohaté fúzy a telo mu skrášľovalo mnoho náramkov, retiazok a prsteňov. Po Manhattane chodil v jednom zo svojich mnohých a preňho charakteristických kožuchov. Niektoré z nich mal dokonca sfarbené do výstredných farieb. Jeden z jeho priateľov ho opísal ako mix Ernesta Hemingwaya a Santa Clausa.

Edward Gorey bol jeden z prvých hipsterov.

Okrem kníh, bol Edward Gorey vášnivý cinéfil. Miloval filmy a dokázal ich pozerať od rána do večera, od večera do rána.

Sám ilustrátor dokonca prezradil, že na Prvý sviatok vianočný dokázal spolu so svojimi priateľmi vidieť štyri aj päť filmov. Vianoce tak prirodzene nepatrili medzi jeho obľúbené sviatky. Túto ľahostajnosť, až nechuť z Vianoc, vyjadril v útlej knihe s názvom, The Twelve Terrors of Christmas. Text knihy, neveršované básne, či skôr ironické poznámky a podnety k typickým vianočným situáciám, napísal spisovateľ John Updike. Edward Gorey prispel charakteristickými kresbami. Tie sa opäť vyznačovali rovnými líniami a šrafovaním, alebo inak povedané, mriežkovaním.  

Okrem dvoch spomínaných kníh, patria medzi najznámejšie Goreyho diela, The Doubtful Guest (1957), The Object-Lesson (1958) alebo The Curious Sofa (1961). Zvýšenú popularitu mu však ešte pred produkciou Draculu, priniesla aj zbierka jeho najlepších titulov pod názvom Amphigorey. Gorey potreboval lepší marketing, pretože jeho diela veľa ľudí nepoznalo. Jeho knihy, ktoré ako sme spomínali, často nemali viac ako tridsať strán, dokázali len ťažko zaujať, no vo väčšom formáte, ako celok niečoho objemnejšieho, sa Gorey dostal do oveľa širšieho povedomia.

Ilustrácia z knihy The Epiplectic Bicycle (1969)

Úspech prvej zbierky dokazuje aj vydanie troch ďalších pokračovaní, pričom posledná časť s názvom Amphigorey Again vyšla až v roku 2006.

Edward Gorey zomrel na infarkt v roku 2000. Od roku 1986 býval vo svojom novom dome, obklopený mačkami a rozširujúcou sa zbierkou kníh. V čase jeho smrti mal doma údajne až okolo 21 tisíc kníh a šesť mačiek. Edward Gorey viedol excentrický život bohémskeho umelca. Miloval Veľkú Britániu, viktoriánsku kultúru, staré gotické romány, a pritom Anglicko v živote nenavštívil. Táto obsesia anglickou kultúrou potom často prenikala aj do jeho tvorby. Nikdy sa neoženil a jeho sexualita ostávala opradená rúškom tajomstva. Sám seba často označoval ako asexuála, bez akejkoľvek túžby po romantike. Ťažko by sme však mohli tvrdiť, že sa stránil skrývať svoju homosexualitu, vzhľadom na to, ako odvážne sa na danú dobu prezentoval.

Edward Gorey po sebe zanechal nezameniteľný rukopis, ktorý mnohí z nás dobre poznáme, no možno nie sme úplne oboznámení, odkiaľ v skutočnosti pramení. Gorey sa však pomaly, ale isto, opäť raz dostáva do povedomia. Simpsonovci mu dokonca ešte v roku 2012 venovali poctu v epizóde Asociálna sieť. Tim Burton zasa jedným z jeho prvých krátkych animovaných filmov s názvom Vincent (1982). Edward Gorey rovnako tajomný, melancholický a samotársky, presne ako aj jeho tvorba. Jeho štýl bol však jedinečný a dodnes inšpiruje umelcov naprieč populárnou kultúrou.     

Edward Gorey so svojimi mačkami a obklopený knihami.
Ilustrácia z knihy The Gashlycrumb Tinies
Plagát k divadelnej inscenácii Draculu Edwarda Goreyho.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.