Moja sestra je sériový vrah je kniha s úderným názvom, ktorý dokáže v čitateľovi rozdúchať rôzne očakávania. Bola by však chyba myslieť si, že prvotina nigérijskej autorky Oyinkan Braithwaite zachádza do smrteľne vážneho teritória sériových vrážd.
Naopak, autorka prichádza na literárnu scénu s nadnesenou ľahkosťou. Jej kniha sa pohybuje niekde na pomedzí spoločenskej satiry, čiernej komédie a rodinnej drámy. Je zvláštne rozdielna podobne ako jej dve hlavné protagonistky, dve sestry, ktoré si nemôžu byť viac odlišné. Našťastie, rovnako ako ony dve, drží aj kniha stále výborne pokope.
„Korede, zabila som ho!“ Dúfala som, že tieto slová už nebudem nikdy počuť. Moja sestra je sériový vrah zatína do živého od samého začiatku. A to doslova.
Ocitáme sa v Lagose a príbehom nás sprevádza nemocničná sestra Korede, ktorej sestra Ayoola má vo zvyku zabíjať svojich partnerov. Alebo lepšie povedané nápadníkov, keďže veľa času im v jej spoločnosti neostáva. Ayoola je síce krásna, pôvabná a bezstarostne sexy, Korede ju však sama opisuje skôr ako sukubu (succubus). Mladé dievča, ktoré by malo na verejnosti oplakávať „záhadné“ zmiznutie jej posledného priateľa Femiho, no ona by radšej na Instagram zverejňovala ďalšie veselé fotografie. Korede to so svojou sestrou nemá ľahké. A to najmä, keď si uvedomí, že v prípade troch a viac zabití sa o Ayoole už dá hovoriť ako o sériovom vrahovi.
Aj napriek závažnosti celej situácie sa zdá, že Korede sa každou novou vraždou viac a viac zlepšuje zametať po sestre stopy. To však neznamená, že inak by v jej živote vládol pokoj. Objekt jej záujmov, doktor Tade, jej veľa pozornosti nevenuje. Korede však naňho nedá dopustiť. Nie je ako iní muži. Nechce po žene len jedno, ako sa Ayoola o každom jednom chlapovi domnieva. Je milý, nikdy si nesťažuje a pomáha ľuďom s úsmevom na perách, ohradzuje sa Korede. Ona sama veľa priateľov nemá a skutočnosť, že jediný človek, ktorému sa môže so všetkým zveriť je pacient v kóme, hovorí za všetko. Oveľa väčší problém však nastáva, keď sa doktor Tade do Ayooli zapozerá. Práve vtedy sa začína úmorná snaha zmariť všetky pokusy o ich vzájomné zblíženie sa.
Kniha funguje na viacerých úrovniach. Sama Oyinkan Braithwaite v Lagose žije, a preto sa vo svojom texte nebráni poukazovať na rôzne neduhy v jej spoločnosti.
Niekedy to robí priamo a úderne, inokedy viac abstraktne a satiricky. Presne takým je aj znázorňovanie Ayoolinho presvedčenia, že v skutočnosti jedná proti mužom vždy v sebaobrane, aj napriek tomu, že si v kabelke povinne nosí dlhý nôž po otcovi. Ten bol podľa všetkého obávaným trýzniteľom oboch sestier a jeho náhle úmrtie nie je v ich rodine brané zvlášť tragicky. Okrem všetkých týchto aspektov je kniha veľmi bohatá a autentická na rôzne podnety a vnemy, či už v spoločnosti alebo konkrétnejšie medzi ľuďmi.
Autorka píše veľmi pútavo a v krátkych kapitolách dokáže v krátkosti a s príjemnou jednoduchosťou presne docieliť svojho. Jej text je niekedy vedome poetickejší, čo je možno prisilné slovo, no autorka pred čitateľom nikdy nezatají viac než ukáže. Aj vďaka tomuto je potom kniha pre človeka viac zrozumiteľnejšia, a tým pádom ho aj viac baví. Nie som si úplne istý, či bolo správne rozhodnutie zmeniť pôvodný názov knihy z Hustejšia než voda (Thicker than Water) na Moja sestra je sériový vrah, no možno za týmto rozhodnutím vidieť isté marketingové uvažovanie.
Vo finále je táto pomerne krátka kniha veľmi príjemnou novinkou, ktorá dokáže osloviť široké spektrum čitateľov.
Je zábavná a zároveň má na každej strane možnosť ponúknuť chytré postrehy v rámci svojho rozprávania. Oyinkan Braithwaite píše pútavo, vecne a rezko. Krátke kapitoly podnecujú k neprerušovanému čítaniu, čo je výborný recept ako túto prvotinu celkom rýchlo zhltnúť. Nominácia na prestížne knižné ocenenie Booker Prize je tento rok len jasným dôkazom toho ako úspešne a silno vstúpila autorka do súčasného literárneho sveta.
Kniha Moja sestra je sériový vrah vychádza v októbri vo vydavateľstve Host, zatiaľ v českom preklade.
