Nový román Sally Hepworthovej, Dobrá sestra, je príbuzenská dráma okorenená jedným závažným tajomstvom. Možno to znie trochu povedome, pretože, čo už dnes nie je okorenené nejakým tým tajomstvom, ale pravdou ostáva, že Dobrá sestra patrí do kategórie tých rodinných príbehov s drobnou dávkou šialenstva. A to je na základe podobných titulov dobré znamenie. Podobne ako napríklad výborná Druhá tvár, alebo provokatívny triler V okamihu, aj Dobrá sestra mieri na rodinu a jej spoločné hriechy. Hepworthová sa sústreďuje na dvojicu hlavných protagonistiek a v detailnej analýze nám ich obe predstavuje, zaujímavo z ich vlastného pohľadu.
Rose a Fern sú dvojčatá. Každá síce vyzerá úplne inak, ale ich spoločný život bol vždy tesne previazaný. Fern pracuje ako knihovníčka. Raz roztekaná, inokedy mierne zmätená, vtipná aj rázna. Najmä, keď ide o knihy a jej prácu. Jej odvrátenou stránkou je prehnaná citlivosť na davy ľudí a hlučné prostredie. Knižnica sa v tomto potom javí ako úplne najideálnejší biotop pre Fernin druh. Čo znie asi trochu urážlivo, najmä keď si predstavíme, že Fern môže trpieť istým druhom autizmu, ale skúsme to brať skôr obrazne povedané.
Naopak Rose je tá dospelejšia, vyzretejšia, zdanlivo múdrejšia. Zdá sa akoby držala nad svojou sestrou ochrannú ruku. A to od ťažkého detstva v chudobe, navyše poznačeného krutou a úskočnou mamou, až do zvláštne previazanej dospelosti. Táto previazanosť sa ozve najmä v momente, keď má Rose problém otehotnieť. Starostlivo jej píše z Londýna, kam vycestuje za svojím manželom a ironicky po nej chce, aby sa jej Fern postarala o psa. Postupne sa však ukazuje, že v celom sesterskom vzťahu niečo nesedí. Postupne vychádza na povrch, že toxické pohnútky a emócie, dokážu vyústiť až do nebezpečných činov.
Dobrá sestra si zakladá na detailnom popise svojich protagonistiek, odkiaľ kniha naberá až detektívny charakter.
Zatiaľ, čo Fern nás vo svojich kapitolách sprevádza niekedy až s detskou nevinnosťou, Rose nám svoju verziu príbehu podáva denníkovou formou. Je to istý druh jej vlastnej terapie, čo samo o sebe môže niečo predpovedať, ale taktiež môže ísť o úskočný manéver z pera autorky. Dá sa povedať, že jemnými odchýlkami a neuváženými odhaleniami, alebo dokonca slovnými zaváhaniami, nám obe sestry prezrádzajú niečo ukryté medzi riadkami. Navzájom na seba narážajú a vykresľujú svoju vlastnú verziu, nielen prítomnosti, ale aj ťažkej minulosti. Tá je poznačená tragédiou, ktorú Fern po celý zvyšok života zväzuje, najmä potom ohľadom jej vlastnej osobnosti.
Sally Hepworthová je skúsená spisovateľka a jej prednes plynie ako voda. Horšie už je na tom len mierna absencia niečoho ozaj zvierajúceho. Niečoho, čo by čitateľa naviedlo na jednu dynamickú príbehovú vlnu. Naopak, Dobrá sestra obsahuje viacero rovín, dokonca akoby viacero žánrov a nálad. Občas sa potom stane, že tie ozubené kolieska celej tejto rafinovanej hry mierne drhnú. Pocit hrozby tu nie je prítomný úplne intenzívne. Hepworthová našľapuje opatrne. Ide po malých krôčikoch vpred, citlivo a opatrne, čo nemusí každému vyhovovať. Tento efekt pomáha pri nabudení skôr len zdanlivého pocitu pochybností, pretože sú tu len dve hlavné hrdinky. Táto kniha je o dvoch ženách. Otázka predvídavosti sa potom samozrejme trochu ozýva.
Spôsob ako sa predvídavosť napokon ozve, je ale už vec iná. Keď už príde na lámanie chleba, ťažko by sme mohli hovoriť o neúčinnej pútavosti. Autorka sa vo výpovedných momentoch ponára hlboko do kritických scén a čitateľa si nadobro podmaňuje. Zdanlivé držanie sa pri zemi potom len o to viac kontrastuje s toxickými úmyslami našich hrdiniek. A práve vtedy nám Dobrá sestra zaimponuje.
Knihu Dobrá sestra vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Good Sister
Autorka: Sally Hepworthová
Počet strán: 280
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Jana Balážková
