Knihy,Recenzie

Veľryba, čo chcela viac recenzia: Keď veľryba hľadá šťastie

Nemáte niekedy pocit, že všetko je až príliš dostupné? Alebo ešte lepšie povedané, nemáte niekedy pocit, že dnes vlastníte oveľa viac vecí, než kedysi, a pritom z tých oveľa viac vecí, máte oveľa menšiu radosť, než kedysi? A ak poviete, že „nie, nemáme!“ A ak poviete, že „nie, my máme stále veľkú radosť aj z tých veľa vecí, pretože existuje ešte oveľa viac vecí, ktoré chceme a nemáme!“, potom je veru na mieste sa buď seriózne zamyslieť, alebo ešte lepšie, prečítať si novú detskú knihu s názvom, Veľryba, čo chcela viac.

Veľryba, čo chcela viac k sebe prirovnáva konzum a nenaplnenú túžbu.

Autorka detských kníh, Rachel Brightová, napísala kritickú úvahu na mamonársku náladu súčasného konzumného nastavenia spoločnosti. Len ju pekne zveršovala a celú ju obliekla do veľmi atraktívneho kabáta podmorského príbehu o nenásytnom Emilovi (veľryba) a veľmi uvedomelej Dane (krab alebo skôr…krabica?). Emil je veľrybí mládenec, ktorý neustále blúdi v hlbinách oceána a hľadá, čo by ho konečne naplnilo šťastím. Pretože všetko, čo získa do svojho vlastníctva, ho po čase vždy začne nudiť. Nikdy nie je spokojný, a čím viac má, tým viac chce. Okrem toho, že Emil je typický príklad extrémneho hrabivca, myslí len na seba a svoje veci, čím zákonite stráca akýchkoľvek kamarátov. Ako by aj nestratil, keď všetko, čo vidí, je len jeho osobný prospech.

Príbeh knihy sa môže zdať pomerne jednoduchý, ale prekvapivo obsahuje ešte jeden veľmi zaujímavý zvrat. A ten sa objavuje v momente, keď Emil nachádza na morskom dne, nádherný pestrofarebný útes plný morských tvorov. Človek by si pomyslel, že tieto tvory tu budú samozrejme žiť v blahobyte a harmónii, ale čuduj sa svete, opak je pravdou. Oni sa medzi sebou hašteria. Hádajú sa medzi sebou ako tie dva kraby uctievajúce vzduchové bublinky z potrubia vo filme Hľadá sa Nemo (Finding Nemo, 2003). A niečo podobné prebieha aj v tomto prípade. Našťastie, medzi nimi sa nachádza aj jedna mladá, múdra a láskavá krabia dáma, menom Dana.

Ilustrácie knihy vsádzajú na detail a kontrast nálad.

Vďaka prvku hašterivej spoločnosti dostáva kniha oveľa zaujímavejší rozsah. Už to nie je len o jednej veľrybe, čo chcela viac. Do popredia sa navyše dostáva aj komplexnejšia otázka všeobecnej nálady v spoločnosti, kde každý chce všetko. Pritom v tomto prípade nemusí ísť výhradne o materiálne veci. Týmto spôsobom je kniha menej priamočiara a očividná. Veľryba, čo chcela viac tak detskému čitateľovi ponúkne oveľa väčší priestor na uvažovanie. Pretože zdroj hašterenia a kolektívneho hnevu nie je doslovne zrejmý. Aspoň nie úplne.

Veľryba, čo chcela viac má okrem hravého veršovaného textu, okamžite rozpoznateľné, atraktívne ilustrácie Jima Fielda. Field nám ponúka pôvabné obrázky, ktoré si ihneď vyžiadajú pozornosť nejedného malého čitateľa alebo čitateľky, alebo pokojne aj pozorovateľa alebo pozorovateľky. Ilustrátor knihy vsádza na detail. Vsádza na emócie a na kontrast nálad. Prázdnota číreho oceánu strieda pestrofarebný korálový útes. Emilove „hodnotné“ veci sú vo Fieldovom pojatí nepotrebné haraburdy. Láskyplné city vedú naopak k harmónii obrazu, plného radosti a šťastia. Presne o tom je aj Brightovej kniha. O hľadaní vlastného šťastia.

Knihu Veľryba, čo chcela viac vydáva vydavateľstvo Tatran.

Originálny názov: The Whale Who Wanted More

Autorka: Rachel Brightová

Ilustrácie: Jim Field

Počet strán: 32

Vydavateľstvo: Tatran, 2022

Preklad: Jana Báliková

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.