Z časti literatúra faktu, z časti beletria, z časti memoáre. Deväť žien nie je ďalšia kniha s témou holokaustu, ktorých je dnes ako húb po daždi. Niekedy sú tieto knihy úprimne pútavé a informatívne, inokedy sentimentálne, účelové a ich komerčná existencia je morálne otázna. Deväť žien patrí bezpochyby do tej prvej kategórie. To rozpoznáme takmer okamžite, akonáhle nás autorka Gwen Straussová zoznámi s hlavnými bojovníčkami proti nacistickému Nemecku. Od knihy nečakajte fiktívny román odohrávajúci sa na pozadí skutočnej udalosti. Naopak, kniha nám ponúka do hĺbky preštudovaný osud deviatich väzenkýň, bývalých členiek francúzskeho hnutia odporu Résistance, ktoré sa po úteku z pochodu smrti v roku 1945, musia potĺkať nemeckým vidiekom s cieľom dosiahnuť spojenecké vojská.
Deväť žien rozpráva o odvahe a odhodlaní v časoch nepriateľskej okupácie.
Kniha začína s Hélène Podliasky. Autorka knihy je jej praneter a práve v tomto rodinnom put spočíva počiatočná túžba, vyrozprávať zamlčaný príbeh. Ako sa v prvej časti knihy dozvedáme, Hélène sa aktívne zapájala do francúzskeho hnutia odporu. Čo viac, za svoje pôsobenie získala hodnosť dôstojníčky Čestnej légie, získala vojnový kríž a množstvo ďalších ocenení. Stala sa prirodzenou vodkyňou skupiny žien, čo sa neprejavilo len počas vojnových misií, ale aj v zajatí. Jedna zo žien na ňu spomínala, ako na „pilier“ ich skupiny. Podobne, ako poznávame Hélène, poznávame aj ďalšie ženy zo spomínanej deviatky. Šesť Francúzok, dve Holanďanky a jednu Španielku. S každou sa zoznamujeme zvlášť, v kapitolách voľne rozdelených do obdobia pred vojnou, počas vojny a po vojne.
Autorka knihy detailne skúma spoločnú cestu do relatívneho bezpečia. Spolu s väzenkyňami striedame rôzne koncentračné tábory pre politické väzenkyne, neskôr sa ocitáme v ženskom koncentračnom tábore Ravensbrück. Okolnosti úteku pred záverečnou fázou vojny majú svoje špeciálne miesto. Okrem toho, že nám kniha priblíži detailné hrôzy väzenského života, známe aj z iných kníh so zameraním na holokaust, Straussová navyše veľmi vydarene dokumentuje vnútropolitickú náladu medzi jednotlivými národnosťami priamo v koncentračnom tábore. Nebojí sa poukazovať na antisemitizmus poľských väzenkýň, rasizmus francúzskych väzenkýň, alebo nenávisť českých väzenkýň.
„Genialita koncentračných systémov (a možno všetkých väzenských systémov) spočívala v tom, že vybraní väzni mali relatívnu moc nad ostatnými a snažili sa udržať status quo, aby systém fungoval. Snažili sa o to rovnako, ba možno viac než nacisti.“
Nálada strachu a nenávisti.
Neskôr, keď sa ocitáme na nemeckom vidieku, Straussová na základe pár príkladov výborne dokumentuje všeobecnú náladu v nemeckej spoločnosti pred totálnym rozkladom. Je to nálada strachu, nenávisti, podozrievania, antisemitizmu a účelového prospechárstva. Autorka vyberá konkrétne prípady násilia, ako napríklad s príhodou, keď sami dedinčania honili a lynčovali utekajúcich Židov po poli. K typickému nemeckému esesákovi, tyranovi a vrahovi, sa tak zrazu pridávajú obyčajní ľudia, ktorí neváhajú vraždiť a tyranizovať. Kniha obsahuje mnoho svedectiev nepredstaviteľnej hrôzy, priamo z rúk nacistických utláčateľov, ale čo kniha netypicky otvára a naznačuje, je nenávistná nálada v spoločnosti, ktorá niečomu podobnému dala priestor.
Okrem deviatich hrdiniek sa okrajovo zoznamujeme aj s inými významnými osobnosťami vojnového obdobia. Ide o menej známe osudy, menej známe mená, no ich príbehy sú viac než inšpiratívne. Za všetkých uveďme aspoň Sýrčana menom Moussa Abadi, ktorý bol spolu s Odettou Rosenstockovou jeden z hlavných záchrancov židovských detí na juhu Francúzska. Stačí pár riadkov a Straussová nás automaticky vtiahne do odvážneho života hrdinov, zabudnutých v oceánoch času.
Odkrývanie zamlčaných okolností.
Tým najsilnejším motívom knihy Deväť žien je náprava hanebného opomínania ženskej úlohy v boji proti nemeckému nacizmu. Pri predstave ženskej úlohy v hnutí Résistance si väčšina vybaví menejcenné úlohy. To dôležité predsa musia vykonávať muži. Tí muži, ktorí počas nemeckej invázie do Francúzska len ponížene prizerali, ako sa ich nadriadení nedokážu účinne organizovať v boji. „Keď De Gaulle vytvoril rad Spoločnosti oslobodenia, Compagnon de la Libération, aby prejavil uznanie hrdinom hnutia Résistance, ale z tisíc tridsiatich ôsmich poctených bolo iba šesť žien a štyri pred koncom vojny umreli. Požiadal ženy, aby ustúpili a nechali mužov zožať slávu.“
Deväť žien je informáciami nabitá kniha a dozaista má čo ponúknuť k otázkam druhej svetovej vojny a holokaustu. Gwen Straussová nazerá na úlohu žien z rôznych aspektov. Vidí v nich bojovníčky, ale aj obete. V konečnom dôsledku ich vidí ako silné a odvážne bytosti, schopné zvládnuť nepredstaviteľné utrpenie. Konkrétne prípady by som nechal na čitateľov knihy. Okrajovo len spomeňme zvieraciu náturu sovietskych „oslobodzovacích“ vojsk, ktorých vojaci dokázali znásilniť tridsaťkilové ženy priamo v koncentračnom tábore. Pri takzvanom oslobodzovaní. Vo finále Straussovej kniha, ako jedna z mnohých dôležitých kníh, napravuje niečo umlčané a zabudnuté. A to je mimoriadne bolestivý, ale aj ľudský príbeh o odvahe, súdržnosti a vzájomnej pomoci, prekonať šialené obdobie našej minulosti.
Originálny názov: The Nine
Autorka: Gwen Straussová
Počet strán: 320
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Veronika Goldiňáková
