Môj rok pokoja a odpočinku recenzia: Z oceánu znecitlivenosti a nihilizmu priamo do živého

Môj rok pokoja a odpočinku recenzia: Z oceánu znecitlivenosti a nihilizmu priamo do živého

23. novembra 2020 0 Od Radoslav Irša

Môj rok pokoja a odpočinku je výrazne autorské dielo s charakteristickým hlasom americkej autorky menom Ottessa Moshfegh. Jej najnovšie dielo je osobná spoveď strateného jedinca. Ide o jednu z tých kníh namierených na subjektívny svet komplikovaného charakteru, uprostred určitého časového obdobia. Moshfegh píše s extrémnou úprimnosťou a otvorenosťou. Niekedy zábavne, pútavo alebo tragikomicky, inokedy odmerane, nezúčastnene, niekedy až veľmi znepokojujúco. Toto je príbeh ženy, ktorá sa rozhodla zanechať externý život plynúť vlastným tempom, a namiesto zúčastnenia na bytí sa rozhodla vypnúť, reštartovať – či ako to ona sama nazýva – hibernovať. Výsledkom nie je fatálny koniec života. Naopak, jej dôvodom je nový začiatok, transformácia, znovuzrodenie.

Môj rok pokoja a odpočinku nás vracia naspäť v čase, do prelomu storočia. Je rok 2000 a my sa nachádzame v New Yorku. Hlavnou hrdinkou a zároveň rozprávačkou príbehu je mladá, dvadsaťšesťročná a údajne veľmi atraktívna, nemenovaná žena. Býva vo vlastnom apartmáne na Manhattane. Jej rodičia jej po smrti zanechali slušný majetok, čo znamená, že o peniaze sa veľmi starať nemusí. Pracuje ako asistentka v galérii moderného umenia, no jej skutočnou záľubou nie je ani tak umenie, ako skôr hollywoodske filmy, herečka Whoopi Goldbergová a zo všetkého najviac, spánok.

Zdá sa akoby mladej hrdinke ku šťastiu nič nechýbalo. Opak je však pravdou. Každý aspekt života ju doslova uráža.

Všetko sa jej protiví, na všetko nazerá posudzovačným pohľadom plným útoku, dokonca až nenávisti. Nielenže trpí poruchou spánku a nekonečnými myšlienkami, ako lentilky hltá kvantá tabletiek, skutočných aj vymyslených, a navštevuje výstrednú psychologičku, ktorej každá rada je snáď opakom skutočnej mentálnej podpory. Niekedy sa zdá akoby sme s mladou hrdinkou možno aj v niečom súhlasili, no pomaly sa začne ukazovať, že táto kritika je viac než obojstranná a sebareflexívna.

Absencia mena hlavnej hrdinky jej pridáva na istej univerzálnosti. Pôsobí akoby reprezentovala istú skupinu ľudí, a síce objektom kritiky sú najmä ľudia a svet okolo hrdinky, je to skôr ona sama, ktorú poznávame v nelichotivom svetle. Toto je príbeh protichodnosti a pokryteckej znudenosti. Je to príbeh o nadradenom pohľade človeka, ktorý sa chce odpojiť od sveta, ktorý ho nemôže vystáť, zároveň ho však sám tvorí. Protagonistka trávi celé dni pozeraním tých istých filmov, vyspávaním a nihilistickým odmietaním zúčastňovať sa na pohybu sveta. Symbolická nezmyselnosť a bezpredmetnosť jej života sa dostáva až ku koncu do extrémneho kontrastu. Nie je to žiadne prekvapenie, ani spoiler. Toto je rok 2000 v New Yorku a my vieme do čoho nás čas neľútostivo ženie.

Externý svet sa napokon prebíja zadebnenými dverami a nám neostáva než s vypätím sledovať, ako sa autorke podarilo uprostred oceánu znecitlivenosti a nihilizmu, zasiahnuť presne do živého.

Môj rok pokoja a odpočinku je skvelá autorská kniha. Dokonca by som povedal, že je to dôležité dielo svetovej literatúry, ktoré jedinečným pohľadom zaznamenáva istý časový úsek a úlohu rozmaznaného a bezradného jedinca, odsúdeného k prepychu a nadbytku. Celkový nápad so znovuzrodením cez spánok, cez absolútne pasívnu činnosť hraničiacu so smrťou je ironickou a tragikomickou výpoveďou o zmýšľaní moderného človeka. Je na tom niečo satirické, možno až surreálne, no číta sa to veľmi vážne a reálne. Moshfegh napísala pútavú knihu, ktorá sa napriek ťažšiemu zasadeniu, číta veľmi dobre a nezvyčajne rýchlo. Zo všetkého najviac však knihu vyťahuje na výslnie zdrvujúce finále, ktoré v nás zanechá vyčerpávajúce, no veľmi intenzívne pocity.   

Knihu Môj rok pokoja a odpočinku vydáva vydavateľstvo Literárna bašta a kúpiť si ju môžete na gorila.sk

  • Originálny názov: My Year of Rest and Relaxation
  • Počet strán: 300
  • Vydavateľstvo: Literárna bašta, 2020
  • Preklad: Daniela Krnáčová