Pri spomenutí vojnových adaptácií väčšine príde na um, nie tak stará biografia amerického ostreľovača Chrisa Kylea. Väčšinou platí, že ľudia si, až na pár zasvätených, veľmi nespájajú filmové diela s knižnými originálmi. V tomto prípade to platí najmä pre vojnové filmy. Americký ostreľovač bol však jedným z mála výnimiek, kedy kniha zaujala verejnosť rovnako silno ako film. Eastwoodov hit však nie je zďaleka ojedinelým vojnovým príkladom, kedy si audiovizuálne dielo berie inšpiráciu z diela literárneho. V zozname nižšie sa pozrieme na pár knižných tipov, ktoré v tomto ohľade určite stoja za pozornosť.
Dunkirk: Fight to the Last Man – Hugh Sebag-Montefiore / The Miracle of Dunkirk – Walter Lord
Hneď na úvod by som ironicky spomenul dve knihy o slávnej evakuácii z prístavného mesta Dunkirk. Neslávnu epizódu Druhej svetovej vojny nám pripomenul v roku 2017 režisér Christopher Nolan. Jeho nezameniteľný štýl sa však nezameral primárne na historické okolnosti ako skôr na filmárske remeslo. Dve spomínané knihy však evakuáciu dokumentujú veľmi obšírne a detailne. Najmä Hugh Sebag-Montefiore sa k samotnej evakuácii dostane až takmer v trištvrte knihy. Autor chápe, že to, čo viedlo k úteku z kontinentu je rovnako dôležité ako samotný útek. Neskonalé hrdinstvo a obeta vojakov je však pre obe média spoločná.
Black Hawk Down: A Story of Modern War – Mark Bowden
Ridley Scott nakrútil výnimočný vojnový film, len dva roky po vydaní Bowdenovej výbornej knihy. Jedna z najväčších rozdielov medzi obomi médiami je absencia strán. Film bol kritikmi často označovaný za rasistický. A je, samozrejme, pravda, že celá emócia pramení z utrpenia amerických vojakov. A to najmä pri známom bránení Durantovho miesta havárie. Avšak v samotnej knihe jednostrannosť určite nenájdete. Čitateľ sympatizuje s obomi stranami, na čom majú zásluhu predovšetkým Bowdenove výborné spravodajské schopnosti.
We Were Soldiers Once . . . and Young – Harold G. Moore a Joseph L. Galloway
Film z roku 2002 s Melom Gibsonom v hlavnej úlohe bol skôr priemerný vojnový biják o Vietname, ktorý sa časom tak trochu vyparí do stratena. Naopak, kniha je považovaná za jednu z najlepších faktografií, nielen ohľadom konfliktu vo Vietname, ale ako súčasť vojenskej histórie ako takej. Kniha rozpráva o jednej z najkrvavejších a najvýraznejších bitiek celej vietnamskej kampane, kedy 450 amerických mužov stálo proti dvojtisícovej presile vietnamských vojakov.
Enemy at the Gates: The Battle for Stalingrad – William Craig
Ďalšia kniha o jednej z najväčších bitiek, teraz z kroniky Druhej svetovej vojny. O Stalingrade bolo vytvorených nespočetné množstvo, či už audiovizuálnych alebo knižných diel. Pravdivý príbeh Williama Craiga, ktorý stál za rovnomenným filmom, bol prvýkrát vydaný ešte v roku 1973, no stále ostáva jednou z najvyhľadávanejších vojnových publikácií. Rozdiel medzi filmom a knihou je najmä v tom, že film sa viac sústreďuje na postavu slávneho ruského ostreľovača Zajceva. Kniha je naopak skôr tým, čím sa prezentuje svojím názvom.
Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války – Jaroslav Hašek
Švejk možno trochu vyčnieva zo zoznamu, ktorý je založený najmä na literatúre faktu, no bola by škoda ho nespomenúť. Film má na rozdiel od knihy trochu pozmenený názov na Dobrý voják Švejk. Česká klasika s nezameniteľným Rudolfom Hrušinským v úlohe najznámejšieho českého vojaka sa ani nezdá ako adaptácia, skôr ako rovnocenné dielo vytvorené samotným Haškom. Film sa knihy drží veľmi hodnoverne a dokonalo prevádza jej literárny humor do obrazu.
Hlava 22 – Joseph Heller
Kto by nepoznal slávnu Hlavu 22, o ktorej sme sa všetci učili v škole? Je to jedna z literárnych klasík, príkladné dielo literárneho absurdizmu a vedľa Švejka asi jedna z najvtipnejších kníh, aké (aj o vojne) môžeme čítať. Heller podľa všetkých tvrdení žiadnu lepšiu knihu nenapísal. Keď sa ho na túto domnienku kritici pýtali, vtipne odpovedal, že sa to nepodarilo ani žiadnemu inému spisovateľovi.
The World War II Trilogy – James Jones
Na koniec spomeňme ešte najobsiahlejšie literárne dielo z pomedzi všetkých spomínaných. Knižná trilógia sa spolu s niečo vyše 2300 stranami vyznačuje všetkými atribútmi a dopadmi vojny na človeka. From Here to Eternity nie je ani tak o bojovom nasadení, ako skôr o autentickom postavení človeka v armáde. Príbeh sa odohráva na Havaji, tesne pred nečakaným útokom Japoncov. Naopak, v druhej knihe s názvom The Thin Red Line autor sleduje amerických vojakov už priamo v boji. Témy absurdity a anonymity smrti sa v knihe objavujú podobne ako pri Hlave 22. V tomto prípade však nejde o humorné, ale skôr drastické vylíčenie bojov v Pacifiku. Záverečný titul s názvom Whistle, ktorý vyšiel až po autorovej smrti v roku 1978, hovorí o návrate vojakov domov a ich neschopnosti zbaviť sa traumatizmu z vojnového sveta. Celá trilógia je tak v konečnom dôsledku sledovaním vojaka od jeho pôsobenia v armáde počas mieru, cez bojové nasadenie, až po príchod domov.
