Joker recenzia: Smiech cez slzy a spád do útrob šialenstva

Joker recenzia: Smiech cez slzy a spád do útrob šialenstva

3. októbra 2019 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ☆

Joker, najznámejší antagonista Batmana, dostáva svoj vlastný príbeh, ktorý sa silno inšpiruje Hollywoodom 70. rokov, najmä potom filmami Martina Scorseseho a Sidneyho Lumeta. Aj napriek tomu, že ide o film z dielne DC, Joker ani zďaleka nepripomína ich tradičný komiksový film. Oproti epickým Avengerom pôsobí naopak ako absolútny protipól superhrdinov. Joker je hra jedného hráča. Podobne ako je Taxi Driver (1976) príbehom Travisa Bicklea, je Joker výhradne špirálovitým zostupom Arthura Flecka (Joaquin Phoenix) do útrob šialenstva.

Režisér a scenárista Todd Phillips, najviac známy z Hangover trilógie, opúšťa teritórium komédie a stavia sa na čelo filmu, ktorý síce obsahuje veľa smiechu, no vtipný nie je ani zďaleka. Arthur Fleck pracuje ako party klaun a jeho sen je stať sa stand-up komikom. Chce prinášať smiech a radosť do temného sveta, ako sa neraz prezentuje. A temný svet to naozaj je. Gotham City a jeho obyvatelia sú Arthurovi najväčší nepriatelia. Je to zlo, ktoré plodí zlo, kruté a nákazlivé. A Arthura, ktorý stojí na okraji spoločnosti sa to týka najviac. Sklamanie strieda bolesť a poníženie, čo je pre človeka s psychickými problémami smrtiaci recept. Arthur navyše trpí akýmsi druhom Tourettovho syndrómu, kedy pri vypätých situáciách nezvláda svoj smiech. A práve v tomto existenčnom osobnom probléme človeka, leží tragické kúzlo celého filmu.  

Dôležité je ostať pozitívne naladený. Za každú cenu.

Joker sa snaží dostať na povrch každým výbuchom Arthurovho smiechu. Jeho snaha tento smiech zastaviť je potom krásne zobrazeným konfliktom jednej postavy.

Arthur doslova zápasí v dopredu prehranom boji o vlastné duševné zdravie. Špeciálne v týchto momentoch podáva Joaquin Phoenix tie najlepšie výkony, kedy sa síce smeje, no v jednotlivých intervaloch možno na jeho tvári pozorovať veľké utrpenie. Jeho sen sa mu nielenže vzďaľuje, spoločnosť toho navyše využíva tým najviac ponižujúcim spôsobom.     

Aj touto cestou sa ocitáme v Gothame bez Batmana. Z jeho obrazu je ľahké pochopiť, prečo tento brloh nerestí maskovaného hrdinu zrodil. Na druhú stranu, Arthur Fleck je podobne ako Bruce Wayne taktiež pod vplyvom okolia. Avšak zrod Jokera je druhá strana jednej mince. Arthur nemá sociálne, ekonomické ani duševné predispozície a dokonca ani chuť zločin trestať. A to aj napriek tomu, že si to môže zo začiatku myslieť. Todd Phillips túto skutočnosť veľmi dobre prezentuje, či už symbolikou prostredia alebo spoločenskými pomermi medzi jednotlivými postavami.

Aj vďaka využívaniu triedneho boja a nerovnosti medzi ľuďmi vzniká v kontexte filmu veľmi reálne zlo, dobre známe aj z našej histórie.

Na čele tohto zla stojí práve Joker, ktorý sa týmto spôsobom približuje nielen Nolanovmu Jokerovi (Heath Ledger) ale filozofiou aj jeho Baneovi (Tom Hardy). Novinový titulok „Zabite bohatých.“ je radikálnym vyhlásením akoby ho písal sám Arthur Fleck. A práve v tomto aspekte filmu číha istá hrozba a negatívum po vzore Vlka z Wall Street (2013).

Za nepredvídateľným pohľadom vládnu šialené myšlienky.

Inými slovami, Todd Phillips síce ukazuje pôvod a dopad zla, no jeho prezentácia a absencia dobra alebo akéhokoľvek silnejšieho protipólu, necháva v tomto nerovnom zápase zlo napokon pôsobiť fascinujúco, niekedy až dokonca správne. Arthur Fleck trpí a jeho pomsta, akokoľvek hrôzostrašná, dokáže nejedného diváka zvádzať na jeho stranu. A síce si Arthur zaslúži našu empatiu, je veľmi nepravdepodobné, že si ju zaslúži aj Joker.

Tomuto efektu Phillips našťastie zľahka pomáha využívaním explicitného násilia a najmä záverečným psychopatickým šialenstvom hlavného protagonistu/antagonistu. Ďalším skvelým aspektom, ktorý tieto sympatie spytuje je nedôveryhodnosť Arthurovho príbehu. Podobne ako Scorsese aj Phillips pracuje s fantáziou bez toho, aby o tom dal divákovi niekedy čo i len vedieť. Je potom diskutabilné a zároveň istým spôsobom aj podnetné, zamýšľať sa nad tým, čo je a čo nie je vo filme skutočnosť.

Joker vracia do kín turbulentný Hollywood 70. rokov plný politických a spoločenských vyhlásení, čím odvracia súčasný komerčný film z presýteného teritória ľahkej zábavy. Ide o príbeh šialenstva, smiechu cez slzy a dopredu prehraného boja uprostred nehostinných podmienok krutého sveta. V centre diania potom jasne svieti herecké predstavenie Joaquina Phoenixa, ktorého divák obdivuje, aj napriek tomu ako autenticky hrôzostrašne stvárňuje túto komiksovú postavu.