Austrálsko-americká spisovateľka Geraldine Brooksová sa vo svojom novom, v poradí už šiestom románe s názvom Kôň, zameriava na príbeh slávneho dostihového koňa v období pred americkou občianskou vojnou. Nejde však o tradičný spôsob rozprávania, kedy by sme sledovali iba príbeh dostihového koňa a mladého otroka na ich spoločnej ceste plnej úspechov a úskalí. Naopak, Brooksová svoj najnovší román poníma oveľa komplexnejšie. Rozprávanie knihy sa delí na súčasnosť a minulosť, čo zároveň znamená, že aj hlavné slovo si berie oveľa viac postáv. Výsledkom je dielo, ktoré sa pohybuje za hranicu typického rozprávania a týmto spôsobom oveľa intenzívnejšie tlačí do popredia otázky rasizmu, zabúdania, histórie a v podstate aj života ako takého.
Bola by chyba domnievať sa, že Kôň sa primárne odohráva v období pred Americkou občianskou vojnou. Zároveň je ale isté, že je to pre nás pravdepodobne najpútavejšie obdobie knihy a aj preto trochu mrzí, že kapitoly skáču medzi obdobiami v tak rýchlom slede. Ide síce o veľmi subjektívny pohľad na vec, ale ak je štýl knihy dopredu navrhnutý s cieľom priniesť čitateľovi komplexnú mozaiku rôznych období a rôznych pohľadov, a to v krátkych úsekoch, nemusí tento zvolený štýl úplne každému sadnúť. Dokonca by sa dalo povedať, že každý koniec krátkej kapitoly je malým rušivým momentom, ktorý sa opakuje zas a znova, pretože čitateľ by sa skrátka a bez prerušenia dostával hlbšie a hlbšie. Ono sa to síce deje, ale pôsobí to ako film v televízii, kde musíte každých dvadsať minút trpieť reklamu. Čo je samozrejme pravdivé len v momente, keď vás jedna linka zaujíma oveľa viac než iná linka a že tých liniek je v knihe naozaj veľa.
Najväčšia atraktívnosť knihy nepramení ani tak zo samotného príbehu medzi koňom a otrokom, ktorý bol pre tohto recenzenta, ako sme už jasne naznačili, trochu rušivý, ale práve samotná filozofia histórie a života. Samotná skutočnosť, že nájdete slávny obraz s koňom a postavou mladého otroka ponúka ako obyčajne otázky o ich živote. O to viac je tento efekt umocnený, ak si uvedomíme, že Kôň vychádza zo skutočných udalostí namixovaných fikciou. Atraktívne tajomno, ktoré pramení z každého „na povale“ objaveného obrazu, ktorý je navyše slávny, vydáva za zaujímavé rozprávanie. O to viac, keď nás autorka privádza jedinečným médiom literatúry do minulosti a otvára nám dvere za hranice možného.
Okrem toho, že Kôň rozpráva príbeh otroka a jeho koňa, zameriava sa aj na postavy späté s ekológiou, s umením alebo s biológiou. Týmto si autorka knihy otvára dvere pre oveľa väčší rozsah tematického zamerania. Hlavným zdrojom záujmu však ostáva rasizmus. Niekedy ho nachádzame nepriznaný. Prejdeme okolo neho a uvedomíme si až o chvíľu, akým spôsobom je v americkej spoločnosti normalizovaný. Zároveň ale platí, že je to normalizácia strachu a nebezpečenstva. Niečo, čo musíme mať na pamäti, aby sme neprišli k ujme na zdraví, aby sme sa nestali obeťou útoku. Premostenie tejto témy z minulosti do súčasnosti je vždy zaujímavým konceptom, ktorý na nás vyskakuje, či už v náznakoch alebo okázalo.
Kôň je detailne poňatá kniha. Hutná. Možno až príliš hutná, čo v tomto prípade nepôsobí ako pozitívna vec. Každá krátka kapitola tak pôsobí ako koncentrovaná vlna slov, ktorá niekedy funguje výborne, inokedy nás zaplaví ako veľká voda a nechá nás chaoticky mávať rukami po akomkoľvek pevnom bode.
Knihu Kôň vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Horse
Autorka: Geraldine Brooksová
Počet strán: 432
Vydavateľstvo: Tatran, 2025
Preklad: Daniela Šinková
