Odkladanie tučných kníh na neskôr, nie je výsostná vlastnosť zriedkavých čitateľov. Je však pravdepodobnejšie, že takýto čitateľ skôr siahne po štíhlejšej knihe, ako by sa mal pustiť do osemsto stranového románu. Nemusí ísť zrovna o človeka, čo absolútne nečíta, aby sa mu po vzatí do rúk hmotnostne aj obsahovo bohatého diela, neprehodnotil knižný výber. Síce je tento strach postavený na vode, pretože počet strán je u dobrej knihy celkom zbytočné rátať, je isté, že existujú aj iné cesty. Sú to najmä štíhlejšie knihy. A človek ich dokáže prečítať aj za jeden voľný deň. Sú to knihy, ktoré sú rovnako obsahovo bohaté, ako tie tučné. Navyše, nemajú tendenciu človeka vydesiť svojou majestátnosťou, ani hmotnosťou.
Premena (Franz Kafka)
Premena sa zväčša označuje ako poviedka, ale myslím, že je úplne v poriadku pristupovať k dielu aj ako k novele. Ide o jeden z najznámejších príbehov nielen Franza Kafky, ale svetovej literatúry ako takej. Zároveň toto dielo obsahuje, spolu s ďalším Kafkovým románom Proces, jednu z najslávnejších otváracích viet vôbec. Gregor Samsa sa jedného dňa prebudí z neľahkého spánku a zistí, že sa v posteli zmenil na monštruózneho švába. Ide o skvelý príklad surreálneho príbehu s výrazným využívaním symboliky a alegórie. Typicky kafkovské prvky stelesňovať metafory a prirovnania do celkom realistického ponímania sveta sú v tomto diele dotiahnuté do dokonalosti. Navyše, Premena je bezpochyby jedna z najsmutnejších kníh, na aké môže človek naraziť. To by ale nemalo nikomu brániť ponoriť sa do tohto jedinečného príbehu s prvkami biografie a precítiť spisovateľove rodinné trápenia.
Pani Dallowayová (Virginia Woolfová)
Najznámejšie dielo Virginie Woolfovej by sa mohlo počtom strán aj formou ľahko podeliť o miesto s jej ďalšou novelou s názvom K majáku. Obe knihy sú navyše podobne komplexné a bohaté na myšlienky. Pani Dallowayová originálne rozpráva príbeh o príprave jednej oslavy. Hlavnou protagonistkou je Clarissa Dallowayová, ktorú máme možnosť spoznávať počas jedného obyčajného dňa. Woolfová je známa až takmer poetickým jazykom a jej najznámejšie dielo nie je výnimkou. Ak túžite po rýchlom deji, Woolfovej literatúre sa môžete bezpečne vyhnúť. Bola by to však večná škoda, pretože jej knihy obsahujú meditačnú hodnotu. Jej prednes je osviežujúci, obohacujúci a nesmierne pokojný. Pani Dallowayová navyše ukrýva široké spektrum spoločenských aj psychologických postrehov. Čo je však najhlavnejšie – výborne sa to číta.
Zvieracia farma (George Orwell)
Popri románu 1984 je Zvieracia farma najznámejším dielom britského novinára a spisovateľa Georga Orwella. Trpká satira ponúka množstvo interpretácií aj pre dnešnú dobu. Originálne však údajne išlo o podobenstvo súvisiace s boľševickou revolúciu v roku 1917. Konkrétne by sme mohli hovoriť o vrodenej ľudskej korupcii za pozlátkou vystatovačných ideálov socialistickej revolúcie. Zvieracia farma je veľmi pútavá kniha už len svojím zábavným znázorňovaním ľudí v podobe zvierat. Aj z tohto dôvodu je kniha pre čitateľa ľahko prístupná. Svoj bohatý a múdry obsah tak navyše predáva veľmi atraktívnou, takmer až rozprávkovou formou.
Starec a more (Ernest Hemingway)
Najznámejšie dielo Ernesta Hemingwaya právom dokazuje svoje kvality. Krásna kniha o univerzálnych strastiach života ponúka jedinečný zážitok v podobe melancholickej nádeje, odolnosti ľudskej vôle a vzdoru. Starec a more navyše odhaľuje vrchol Hemingwayovho spisovateľského talentu. Jeho prednes plynie ako voda, jeho bohatý štýl nepozná zaváhanie, a napriek zdanlivo tragickej premise nepadá spisovateľ do akejkoľvek formy sentimentu. Aj preto je dosť možné, že Starec a more je výrazným kandidátom na knihu, ktorá stojí v rebríčku „prečítané za jeden večer“ na prvom mieste.
Veľký Gatsby (F. Scott Fitzgerald)
Nesmrteľná klasika americkej literatúry a najznámejšie dielo spisovateľa F. Scotta Fitzgeralda. Veľký Gatsby patrí do učebných osnov každého amerického stredoškoláka, podobne ako u nás napríklad Samo Chalupka alebo Martin Kukučík. Príbehom nás sprevádza Nick, ktorý sa dostáva do centra americkej zbohatlíckej spoločnosti 20. rokov minulého storočia, najmä potom do priazne vplyvného a záhadného Jaya Gatsbyho. Ten má všetko na čo si zmyslí. Jedna mu je však odopieraná a to Nickova sesternica, Daisy Buchananová. Kniha nahliada na povrchnosť, toxicitu a pozlátku divokého a materialistického obdobia jazzu a mestského života.
Alica v krajine zázrakov (Lewis Carroll)
Lewis Carroll napísal jednu z najkrajších detských kníh, ktorá miesi fantáziu s realitou vo veľmi pútavom a zábavnom príbehu o neposednej Alici. Ten je širokej verejnosti dobre známy a to aj vďaka rôznym iným literárnym alebo filmovým verziám. Carrollov originálny text nie je vôbec zložitý na čítanie. Kniha je jednoduchá a vtipná a navyše obsahuje nielen pamätné momenty, ale aj kopec známych postáv. Vďaka tomu, že ide o detskú knihu, Alica v krajine zázrakov je dokonca dobrá voľba, ako sa učiť anglický jazyk aj pomocou literatúry.
Cudzinec (Albert Camus)
Cudzinec je základné dielo Alberta Camusa a veľmi dobre odzrkadľuje jeho vlastné ponímanie existencializmu. Hlavnou postavou je Meursault. Svojský muž má vlastný pohľad na svet. Jeho chovanie nezapadá do žiadneho vzorca konvenčného človeka, čomu najviac napovedá jeho absolútna necitlivosť na pohrebe svojej matky. Toto je jeden z prvých a najvýraznejších momentov, ktorý robí z Mersaulta doslova cudzinca v očiach ostatných ľudí. Po tom, čo na pláži jedného dňa zabije úplne neznámeho človeka, dostáva sa do lavice obžalovaných, kde vražda je len akýmsi alegorickým hriechom voči jeho osobe. Zdanlivo jednoduchý prednes v sebe nesie množstvo skrytých filozofických prvkov či už z oblasti spomínaného existencializmu alebo pre autora špecifickej absurdity.
Kronika vopred ohlásenej smrti (Gabriel García Márquez)
„V deň, keď ho mali zabiť, Santiago Nasar vstal o 5.30 ráno, aby stihol príchod lode, ktorá privážala biskupa.“ Prvá veta z knihy Gabriela García Márqueza je pekný príklad typicky údernej a pamätnej prvej vety, podobne ako tomu bolo aj u Kafkovej Premeny. Kronika vopred ohlásenej smrti je aj týmto spôsobom veľmi pútavá kniha, ktorá sa celú dobu zahráva s čitateľovým očakávaním. Kniha sa zaoberá rodinnými zvyklosťami kolumbijskej spoločnosti, keďže základným kameňom príbehu je panenské zneuctenie a vražedná pomsta.
Smrť v Benátkach (Thomas Mann)
Známa novela nemeckého spisovateľa Thomasa Manna je podobne ako jeho iné diela plná filozofie a intelektualizmu. Kniha rozpráva príbeh spisovateľa menom Gustav von Aschenbach. Ten prichádza do talianskych Benátok, aby sa zbavil tvorivej krízy, prišiel na iné myšlienky, no najmä aby okúsil trochu exotického vzrušenia. Epicentrom dovolenky sa tak stáva láska k štrnásťročnému chlapcovi. Thomas Mann sa vo svojej knihe silno opiera o antické Grécko a na pomoc si priberá základnú Nietzscheho filozofiu dualizmu. V roku 1971 knihu sfilmoval taliansky režisér Luchino Visconti.
Žltá tapeta (Charlotte Perkins Stetsonová)
Žltá tapeta je možno viac poviedkou ako novelou, no aj napriek tomu som sa ju rozhodol začleniť aj do tohto výberu. Dielo napísala americká spisovateľka Charlotte Perkins Stetsonová. Podobne ako Virginia Woolfová, aj Stetsonová patrila do kategórie literárnych feministiek, čo Žltá tapeta jasne dokazuje. Ide bezpochyby o jej najznámejšie dielo, ktoré stojí na čele raného literárneho feminizmu. Poviedka v sebe miesi prvky hororu a psychologickej drámy. Navyše ide o jasnú kritiku ženského postavenia v americkej spoločnosti na konci 19. storočia. Žltá tapeta je desivá cesta do skľučujúcej depresie a psychózy uzavretej ženy, ktorá sa márne snaží nadýchnuť čerstvého vzduchu.
