Nikdy je názov nového románu populárneho britského spisovateľa Kena Folletta. Zo všetkého najskôr treba povedať, že známy autor si azda ani nemohol vybrať vhodnejšie obdobie pre publikáciu svojej novej knihy. A my, čitatelia, si naopak môžeme len ťažko predstaviť lepší čas, ako ešte viac umocniť strach z jadrovej vojny. Pravnučka Nikitu Chruščova, Nina Chruščevová, nedávno vyhlásila, že svet je momentálne oveľa bližšie jadrovej vojne, než tomu bolo počas Kubánskej krízy v roku 1962. Práve vtedy bol naposledy aktívny stupeň pohotovosti Defcon 2, kedy nás od jadrovej vojny delí len krok. Takže je vcelku pochopiteľné, prečo je čítanie nového románu Kena Folletta, a jeho čítanie práve v tomto čase a priestore, nezameniteľnou skúsenosťou, hraničiacou s príjemným sebatrýznením. Nadnesene povedané.
Fiktívny príbeh knihy sa rozohráva na šachovnici, inšpirovanej reálnym základom. Román si kladie za cieľ, poukázať na to, za akých okolností by mohol svet spadnúť do nenávratnej priepasti jadrovej vojny. Sama prezidentka Spojených štátov amerických, Pauline Greenová, musí niečo podobné riešiť so svojou zvedavou dcérou. Prečo by si niekto vyberal hromadnú samovraždu v podobe odpálených jadrových hlavíc? Pýta sa jej mladá Pippa. Tri hlavné body, stojace za využitím jadrového arzenálu, ktoré jej mama spomenie, sa zdajú byť pomerne logické. Výsledok ich prekročenia je ale už iná káva, najmä na základe hrôzostrašných opisov globálneho jadrového šialenstva. Sú to mrazivé opisy konca civilizácie ako ju poznáme. Niet sa potom čomu čudovať, že sama najsilnejšia žena sveta s obavami vyhlási, že niečo také sa nesmie nikdy stať.
Nikdy je mrazivý román o politických machináciách, intrigách a nekonečnej pomste.
Román je rozdelený do jednotlivých príbehových pásiem. Na ich čele máme hlavných hrdinov a hrdinky. Rozptyl týchto pásiem možno ľahko prirovnať k časovým pásmam Zeme, pretože ju doslova celú objímajú. Dostaneme sa od Ameriky, cez Afriku až do Číny. Okrem prezidentky Greenovej, spoznávame tajných agentov, špiónov alebo hlavných zastupiteľov čínskej rozviedky. Ken Follett pokrýva obrovskú plochu navzájom previazaných okolností a priamo odkazuje na ich politické pozadie. Robí to na reálnych základoch, a možno aj preto sa jeho nová kniha tak pútavo číta. V niektorých postavách, ako je napríklad nádejný kandidát blížiacich sa amerických prezidentských volieb, spoznáme občas aj reálne predlohy. Donald Trump tu na nás v nelichotivom obraze z knihy doslova kričí.
Autor nám ponúka komplikovaný pohľad na nelegálne ozbrojovanie teroristov, dvojaký meter pohľadu na ľudský život, alebo pomstychtivé praktiky superveľmocí. Pomsta je opornou chrbticou knihy. Follett jasne poukazuje na to, kam až môže vykryštalizovať hra mocností založená na hesle: „Oko za oko, zub za zub.“ Človek sa ani nenadeje a Gándhího varovanie o slepote celého sveta vychádza hrôzostrašne na povrch. Samozrejme, veľa okolností a najmä ich dramatický spád je založený na rýchlej eskalácii. Ken Follett zrýchľuje čas a v priebehu pár dní nám predstavuje ten najčernejší možný scenár. Mohli by sme tvrdiť, že príbehové zvraty sú zrýchlené na úkor realizmu, ale určite by sme nemohli povedať, že ich vygradovanie, ich výsledok a dopad, nerezonuje mrazivou náladou súčasných dní.
Napriek tomu, že Follettov román, je ako väčšina jeho tvorby, opäť pomerne objemný, rýchle tempo nám nedovoľuje spomaliť.
Kniha sa veľmi rýchlo číta. A to už vôbec nehovorím o poslednej tretine, kedy sa svetová situácia rúti strmhlav takzvane do kôpru. Akonáhle sa dostaneme do „tenisového utkania“ medzi Amerikou a Čínou, kniha naberá ešte oveľa intenzívnejší spád. Zrazu sa dokonca aj z pomerne zábavného dobrodružstva s putovaním saharskou púšťou, plnou teroristov, priekupníkov a neohrozených agentov, stáva časť, ku ktorej sa už úprimne ani nemusíme vracať. A to je už čo povedať, pretože je to práve tu, kde je výbušnej akcie na rozdávanie. Odvrátenou stranou celého „akčného dobrodružstva“ je naopak mrazivý podtón otroctva, sexuálneho zneužívania a obchodovania s ľuďmi. A to je ako dobre vieme, stále desivá skutočnosť.
Nikdy je aj vďaka svojmu strhujúcemu vyvrcholeniu nadmieru pútavá kniha. Na základe súčasných okolností môžeme síce Folletta nabádať, že Rusko je v knihe trestuhodne opomínané, ale vzhľadom na (relatívne) nedávne napäté vzťahy medzi Amerikou a Severnou Kóreou, je cesta týmto smerom viac než pochopiteľná. Najväčším pozitívom ale ostáva mrazivá atmosféra z jadrovej vojny. Keďže autor si v knihe starostlivo vybuduje veľmi autentické pozadie, rôzne vzťahy a politické previazanosti, akonáhle príde na krízové momenty, čitateľa to zasiahne až na dreň. Rozpoznávame totiž mnohé situácie založené na skutočnom svete, a keď zrazu prekročíme tú pomyselnú hranicu, efekt z hrozby je oveľa reálnejší. A týmto nás kniha zasiahne presne do čierneho.
Knihu Nikdy vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Never
Autor: Ken Follett
Počet strán: 560
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Barbora Vinczeová
