★ ★ ★ ★ ☆
Kursk, režiséra Thomasa Vinterberga, v mnohom pripomína nedávny seriálový hit HBO Černobyľ. Viem si živo predstaviť ako by sa z daného materiálu dokázal vytvoriť hodný seriálový nástupca ospevovanej mini série. K tomu by sa o pár rokov mohol nakrútiť príbeh o útoku na moskovské divadlo v roku 2002 a mali by sme krásne nelichotivú trilógiu, ktorá by ruské vedenie veľmi nepotešila. Možno by sa ju dokonca rozhodli prekrútiť podľa vlastných predstáv, ako sa to údajne naozaj deje v prípade Černobyľu.
Tragický príbeh o nehode jadrovej ponorky Kursk z roku 2000 väčšina z nás asi dobre pozná. Spojením „dobre pozná“ mám skôr na mysli, že sme o danom prípade z médií aspoň okrajovo počuli. Thomas Vinterberg nám teraz prináša adaptáciu knihy Roberta Moora s titulom Čas zomrieť, ktorú do filmového scenára prepísal Robert Rodat, známy najmä ako scenárista vojnovej klasiky Stevena Spielberga, Zachráňte vojaka Ryana. Vinterberg je síce viac známy ako režisér komornejších európskych drám, no nedá sa povedať, že by mu daná látka nesedela. Skôr naopak.
Kursk začína podobne ako azda najznámejší Vinterbergov film, Hon (2012). Veselo a priateľsky.
Film nás príjemne začlení do sveta mladých otcov a manželov. Skupina kamarátov, námorníkov sa rozhodne pripraviť svadbu pre svojho druha a urobí tak veľmi obetavo predajom vlastných námorníckych hodiniek. Tuná však akákoľvek obetavosť končí. Venujú mu čas, ktorý im naopak nikto iný už nedá. Čas je v tomto prípade celkovo hlavnou témou a symbolika hodiniek sa na obraze objavuje opakovane.
Hlavným predstaviteľom je v tomto skutočnom príbehu fiktívna postava kapitána ponorky Michaila Kalekova, ktorého hrá skvelý Matthias Schoenaerts. Kalekov sa osudného dňa rozlúči so svojou ženou Táňou (Léa Seydoux) a s trojročným synom, aby sa vydal na šíre more. Vojenské cvičenie sa však rýchlo mení na boj o holý život.
Snaha zachrániť vojakov silno naráža na ruskú byrokraciu a technickú a organizačnú nepripravenosť ruského námorníctva.
Kvôli nešťastnej poruche dôjde v torpédovej komore k sérii výbuchov, ktoré nielenže zabijú väčšinu posádky, ale zanechajú ponorku uväznenú na morskom dne. V jej trupe ostane uväznených pár preživších námorníkov, ktorým neostáva nič iné, než čakať na záchranu. Ako Kalekov ironicky poznamená, „ak by mali oni zachrániť svojich druhov, urobili pre to absolútne všetko. Všetko!“ Pre diváka oboznámeného z vývojom ďalších okamžikov majú však jeho slová veľmi trpkú príchuť.
A vlastne aj celého vedenia. Pri sledovaní vychádza silno na povrch ako sa pozostatky Sovietskeho zväzu ešte silno držia Ruska na počiatku nového milénia. Aj napriek tomu, že sa na záchranu ponúkajú ostatné krajiny ako Nórsko alebo Veľká Británia, ktorú tu reprezentuje komodor David Russell (Colin Firth) ruská hrdosť a nadutosť nepozná hraníc. A život pár námorníkov akoby navyše ani nebol významnejším dôvodom niečo meniť. Na druhej strane tu sú však rodiny námorníkov, ktorých počiatočná dôvera v štátny aparát každým dňom viac a viac ochabuje. Je toho veľa a film bohužiaľ niekedy nestíha pokrývať všetky aspekty daného príbehu s potrebnou hĺbkou.
Kursk má však stále silný náboj a vo svojom závere dokáže účinne chytiť za srdce. Aj napriek tomu, že väčšinový divák vie ako sa tento príbeh končí, vo finále tragické okamihy zasiahnu diváka s nezvyčajnou silou. O to viac, keď sa Vinterberg v jednej z posledných scén zameriava na deti námorníkov. Koniec tak aj z tohto dôvodu zanecháva v povetrí neutíšiteľný hnev a smútok. Navyše v závere panuje zúrivé nepochopenie ako jednoducho a ľahostajne sa ruské vedenie v područí šialenej byrokracie, zachovalo k ich vlastným k námorníkov v kritickej situácii.
